Zahraničný obchod ostával v jemnom deficite aj v júli. Čísla posledného mesiaca však predsa len naznačujú oživenie obratu po slabom júni. To však najskôr bude mať len krátke trvanie. Navyše, údaje počas letných dovolenkových mesiacov už tradične skresľuje nerovnomerné rozloženie celozávodných dovolenie. Vierohodné závery je tak preto možné robiť až po zverejnení augustových čísel. Akokoľvek, bilancia slovenského zahraničného obchodu stále zápasí s vysokými dovoznými cenami, najmä energetických surovín i úzkymi hrdlami v globálnych subdodávateľských reťazcoch, ktoré bránia plne využiť domáce exportné kapacity a prinášajú aj zvýšenú volatilitu do mesačných čísel (exportu i produkcie), predovšetkým v kľúčovom automobilovom priemysle.


Podľa údajov Štatistického úradu objem dovozov v júli prevýšil objem vývozov o 27 mil. EUR. Štatistický úrad zároveň spresnil údaje zahraničného obchodu v prvej polovici roka roka, prehĺbiac jeho deficit o 273 mil. EUR. 12-mesačný deficit zahraničného obchodu v júli ostal nezmenený na júnovej revidovanej úrovni 1,8% HDP.

Po pomerne významnou (medzimesačnom) júnovom prepade vývozov, kedy ich opäť negatívne ovplyvňovali vynútené odstávky v automobilovom priemysle, sa už v júli začali opäť zotavovať. V porovnaní s júnom sa zvýšili o 5,5% (sezónne očistené) a v medziročnom porovnaní sa dynamika ich rastu zrýchlila z 14,2% na 18,5%. Vývozy tak plne vymazali júnové straty a aj v porovnaní s už relatívne silnejším májom boli vyššie o 1,1%. Na druhej strane, medziročný rast vývozov je v priemere stále ťahaný výlučne cenovými vplyvmi. Medziročný nárast exportných cien sa síce v júli spomalil z 24,0% na 21,6%, po očistení o nárast cien však vývozy stále medziročne (v reálnom vyjadrení) klesali. Za júlovým oživením vývozov je potrebné hľadať ich kľúčovú kategóriu –stroje a prepravné zariadenia. Vývozy v tejto kategórií korigovali júnový pokles 6% medzimesačným rastom a aj v porovnaní s májom boli vyššie o približne 2% (sezónne očistené). Dynamika ich medziročného rastu sa tak zrýchlila z 7,5% na 19,6%. A keďže exportné ceny v tejto oblasti sa medziročne zvyšujú „len“ o približne desatinu, vývozy tu najskôr zaznamenali medziročný rast aj v reálnom vyjadrení. Naďalej však platí, že úzke hrdla stále narúšajú produkciu automobilového priemyslu a krátke výpadky produkcie (a zvýšenú volatilitu exportov) budeme môcť najskôr pozorovať aj v ostávajúcich mesiacoch roka. Zverejnené čísla vývozov predstavujú pozitívne riziko našej predikcie priemyselnej produkcie (-3,5% medziročne), ktoré Štatistický úrad zverejní zajtra.

Rast produkcie v kľúčovom odvetví priemyslu nebol sprevádzaný zásadnejším zvýšením nárokom na dovozy. Potvrdzujú sa tak skúseností z predchádzajúcich období – prvotný reštart produkcie (exportov) po uvoľnení úzkeho hrdla zvyčajne nevytvára tlak na dodatočné dovozy, keď sa využívajú nahromadené skladové zásoby z obdobia odstávky produkcie (neraz výrobok čaká už len na dodanie kritického dielu). Objem dovozov tak medzimesačne rástol výrazne pomalšie ako objem vývozov – o 2,9%, pričom v kategórií strojov a prepravných zariadení sa dovozy zvýšili len o 0,9% (sezónne očistené). V medziročnom porovnaní nominálne dovozy stále výdatne dotujú vysoké ceny energií, a tak si stále držali 18,6% medziročný nárast. V porovnaní s júnom sa však dynamika medziročného rastu dovozov predsa len nepatrne spomalila (z 19,0%).

Výhľad: Bilancia zahraničného obchodu by sa mohla začať stabilnejšie zlepšovať až po významnejšom a stabilnejšom odznení úzkych hrdiel (najmä v automobilovom priemysle). Predpokladáme, že úzke hrdlá súvisiace s výpadkom komponentov z Ukrajiny už automobilky z veľkej časti vyriešili, v druhej polovici roka by sa mohli čiastočne uvoľniť aj úzke hrdlá v dodávkach čipov. Návratu k  prebytkom však budú stále brániť vysoké ceny energetických surovín, ktoré budú zdvíhať nominálne dovozy a na prelome rokov pravdepodobne aj oslabený externý dopyt (v dôsledku energetickej krízy v Európe), či výpadky vývozov časti energeticky náročných odvetvi (kovy, chémia). Očakávame preto, že bilancia zahraničného obchodu ostane deficitná počas celého tohto i väčšiny toho budúceho roka.      

Ľubomír Koršňák, makroekonomický analytik UniCredit Bank