Investičný mág, ktorý dokáže zhodnotiť peniaze o desiatky až stovky percent. Raz za čas sa objavia ľudia, ktorí tvrdia, že vynašli geniálny spôsob zhodnocovania peňazí. Na povrch často informácie o takýchto ľuďoch a ich firmách vyjdú až vtedy, keď skončia v rukách polície pre podozrenie z podvodu. Podobnú povesť mal aj Peter Béreš, ktorý stál za spoločnosťou Axe Capital Group a v súčasnosti je vo väzbe. Investori mali v jeho firme prísť o milióny eur. Tá využívala na predaj aj klasických finančných sprostredkovateľov. Tí to však nerobili prostredníctvom samostatného finančného agenta, cez ktorého bežne sprostredkúvajú produkty, ale na vlastnú päsť. „Niektoré spoločnosti, ktoré ponúkajú takéto produkty, majú marketing, ktorý cieli nielen na klientov ale aj na obchodníkov. Často sa stáva, že samotný obchodník je aj klientom. Nebol by klientom, ak by tomu neveril. Veľakrát sa tým samotní obchodníci aj obhajujú,“ tvrdí v rozhovore pre Finsider obchodná riaditeľka spoločnosti Finportal Katarína Faktorová.
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo sa ľudia nechajú presvedčiť aj na investovanie do firmy bez licencie
- Ako fungoval marketing spoločnosti Axe Capital Group
- Prečo tejto ponuke uverili aj sprostredkovatelia
- Kde si možno preveriť, či je firma, ktorá nám núka investičný produkt, seriózna
- Ako môže jeden prípad negatívne ovplyvniť sprostredkovateľov i klientov
Prečo prišli ľudia o svoje vklady? Išlo od začiatku o podvod?
V tomto momente si ešte nedovolím vyvodzovať závery, nakoľko prebieha vyšetrovanie a informácie sú iba kusé. Môže ísť o dva problémy, prípadne aj o kombináciu oboch. Prvoplánovo verejnosť hovorí o tzv. Ponziho schéme, kde sa nové vklady investorov využívajú na vyplácanie výnosov už existujúcich klientov a ich vkladov bez toho, aby boli reálne zainvestované. V tomto prípade sa domček rúca v momente, kedy strana s požadovanými výbermi preváži prítok nových vkladov, prípadne majitelia spoločnosti použijú inkasované vklady na iný účel, než investovanie alebo úschova. Tu však predpokladám, že manažéri investovali vklady u brokera s využitím veľkej páky, čo je spôsob investovania, pri ktorom investor pomocou požičaného kapitálu zvyšuje svoju investíciu a tým aj možné zisky ale aj straty. Veľkosť páky je vyjadrená pomerom X:1, pričom X je násobok investovanej čiastky. V čase pozície dočasnej straty „nakúpeného kapitálu“ broker vyzve obchodníka tzv. margin callom, aby vložil ďalší kapitál, inak obchod uzavrie so stratou. V takom prípade by spoločnosť prišla o všetky doposiaľ vložené peniaze. Tu vzniká moment, kedy prichádza tlak na nové vklady, ktoré už však nie sú použité na investovanie, ale na vyrovnanie dočasnej straty. Každý hazardér – obchodník verí v neskorší pozitívny vývoj jeho obchodu a snaží sa „zostať v hre“. V prípade Ponziho schémy by som to podnikanie prirovnala k vstupu do mafie. Viem, že to zle dopadne, ale kým sa tak stane, budem mať veľa peňazí. Pri tom druhom scenári aktér verí, že sa z neho stane ďalší Warren Buffet a sebe i klientom prinesie trojciferný výnos. Z pohľadu klienta, ktorý prišiel o vklad, je cesta akou oň prišiel irelevantná.
Ľudia mali prostredníctvom tejto spoločnosti prísť minimálne o 50 miliónov eur. Dá sa do budúcnosti zabrániť tomu, aby sa takýto prípad zopakoval?
Veľa ľudí si myslí, že prípadov ako BMG, Horizont, WSM a podobne už bolo dosť na to, aby sa všetci poučili. No ľudia sa ešte stále nepoučili a nechajú sa zlákať novými prípadmi. Regulácia pre predaj retailovému klientovi nie je dostatočná a ani nevyzerá, že by sa to v najbližšom období malo zlepšiť. Paradoxne, štandardné investovanie do podielových fondov prostredníctvom serióznych spoločností je Národnou bankou Slovenska (NBS) regulované stále viac a sprostredkovateľ je byrokraticky zaťažený.
Vedeli ste o tejto spoločnosti už predtým, ako zasiahla polícia?
Ja som už od jesene evidovala, že niektorí menší klienti majú problém dostať sa k svojim peniazom. Aj samotná NBS v minulom roku upozornila na činnosť tejto spoločnosti. Zároveň kolega Rudolf Adam upozorňoval na aktivity hlavného predstaviteľa Fispro a CopyLeaders, ktorý zodpovedal za získavanie tak klientov ako aj obchodníkov. Týchto obchodníkov zazmluvňoval okrem iného aj ako podriadených finančných agentov svojho domovského samostatného finančného agenta (SFA).
Obchodníci získali skúsenosti vo finančnom sprostredkovaní
Prečo sem ľudia investovali aj potom, ako NBS vydala upozornenie? Informovalo o tom viacero médií a nebol problém si tieto informácie vyhľadať.
To je ťažké povedať. Väčšina nemala prístup k týmto informáciám a ak ich mali, pravdepodobne im obchodníci dokázali vierohodne vysvetliť, prečo sa netreba báť.
Predpokladám, že muselo ísť o dobrých obchodníkov, keď dokázali predávať produkt od nelicencovanej spoločnosti, pred ktorou navyše vystríhala NBS.
Mali minimálne dlhoročné skúsenosti a žiaľ takéto skúsenosti vo väčšine prípadov získali v klasickom finančnom sprostredkovaní. Aj predstavitelia týchto spoločností mali a niektorí stále majú licenciu ako podriadený finančný agent. Bohužiaľ to vrhá zlý tieň aj na štandardné finančné sprostredkovanie, pretože títo obchodníci buď vzišli z finančného sprostredkovania, alebo dokonca robia tie činnosti naraz. Aj vo vedení spoločnosti spriaznenej a previazanej s Axe Capital Group bol človek, ktorého firma naďalej funguje ako podriadený finančný agent pre veľkú spoločnosť. Na objavenie spojenia človeku stačí register finančných agentov, obchodný register, prípadne Finstat.
Sú samostatní finanční agenti zodpovední za to, keď ich sprostredkovatelia predávajú takéto produkty?
Z formálneho hľadiska SFA nezodpovedá za to, čo jeho agenti robia mimo činnosť finančného sprostredkovania. Ak ale niekto v kancelárii predáva takéto produkty a zároveň tam má logo samostatného finančného agenta, z reputačného hľadiska to pre túto firmu predstavuje problém. Myslím si, že daný samostatný finančný agent má aj etickú a morálnu zodpovednosť za to, čo robia jeho agenti, ak o tom vie. Som zástancom toho, že niekedy menej je viac a ak by som mala informácie o takejto činnosti u niektorého z našich partnerov, pristúpila by som k ukončeniu spolupráce.
Môže samostatný finančný agent sprostredkúvať produkty spoločností, ktoré nemajú licenciu?
Nie, to nemôže. A dokonca môže, a robíme to pravidelne, odmietnuť aj také produkty, ktoré licenciu majú. Ide predovšetkým o produkty, ktoré sú z nášho pohľadu pre klienta rizikové ako napríklad korporátne dlhopisy. Hoci sú formálne v poriadku, vieme, že klient len ťažko chápe riziká. Často si zamieňa fixný výnos s tým garantovaným, pričom kreditné riziko je prítomné aj pri produktoch s fixným výnosom. Často riešime dilemu, či prijmeme riziko a zazmluvníme agenta, ktorý pomimo predáva produkty s rôznym stupňom rizika pre klienta.
Ak niektorí agenti predávali produkty bez licencie, robili to teda na vlastnú päsť a obchádzali samostatného finančného agenta s ktorým spolupracujú?
Áno, nie je možné, aby takéto produkty išli cez samostatného finančného agenta. Môže sa stať, že sa u SFA nájde zopár agentov, ktorí robia niečo pomimo a zneužívajú dobré meno, ktoré získali ako sprostredkovatelia. Problém však je, keď sa v jednom SFA koncentruje veľké množstvo takýchto obchodníkov. Reputačne SFA utŕži ranu, z ktorej sa nemusí pozviechať.
Pompézne priestory boli len marketingovým nástrojom
Ak mi niekto sprostredkoval takúto investíciu, môžem si od neho žiadať odškodnenie, ak vyjde najavo, že išlo o podvod?
Od konkrétneho človeka nie. Tam to nemá význam. Aj poistenie, ktoré musia mať sprostredkovatelia uzatvorené, sa vzťahuje len na regulovanú činnosť a produkty. A dokonca aj tu je vedomá aj nevedomá nedbanlivosť z krytia vylúčená.
A čo v prípade, ak sprostredkovateľ vedel o tom, že ide o podvod?
Také niečo sa dá len veľmi ťažko preukázať. Nestretla som sa s takým prípadom. Ak príde k takejto situácii, obchodníci sú pod veľkým tlakom zo strany klientov. Častokrát to ide až do takého extrému, že nevychádzajú z domu, pretože sa boja. Zväčša platí, že čím je klient bonitnejší a jeho vklad bol vyšší, tým dokáže vyvíjať väčší tlak. Niektorí klienti si navyše zobrali aj úver a založili nehnuteľnosť, aby mohli tieto peniaze investovať. Človek, ktorý je v takejto situácii, je schopný kadečoho.
Ak by niekto dokázal zabezpečiť 300-percentné zhodnotenie, neinvestuje tam priamo banka namiesto toho, aby dávala úvery?
Samozrejme, ale je len minimum ľudí spomedzi bežných retailových klientov, ktorí takto rozmýšľajú.
Aké sú varovné signály, ktoré nám hovoria, že môže ísť o podvod?
Vždy je možné si v registroch Národnej banky Slovenska overiť, či má daná spoločnosť licenciu, prípadne pozrieť históriu a zverejnené účtovné závierky. Otázka je, nakoľko to ľudia robia. Ak je silný marketing, ďalšie kontrolné mechanizmy zväčša nestačia.
Axe Capital Group mala prenajaté celé poschodia v moderných administratívnych budovách v obchodnom centre Vivo v Bratislave. Boli tu počítače a drahé zariadenie, aby urobili dojem na klientov. Vyzerá takto kancelária sprostredkovateľa alebo investičnej spoločnosti?
Toto je sila marketingu, ktorý som spomínala. Ak to niekto robí takto vo veľkom, dá si už záležať na tom, aby budil dojem serióznosti, bonity a úspechu. Pompézne priestory a vybavenie nie sú nevyhnutné na prevádzku spoločnosti, ktorá to robí seriózne. Predpokladám, že vedeli, na akých klientov cielia. Podarilo sa im získať aj veľmi bonitných klientov vrátane politicky exponovaných osôb a celebrít.
Bez rizika sa 300 percent zarobiť nedá
Spoločnosť Axe Capital Group platila vysoké provízie. Mal by aj sprostredkovateľ spozornieť, ak mu niekto zrazu ponúkne výrazne vyššiu províziu, než je zvykom?
Určite áno. Predpokladám, že príbeh k výške provízie bol, že dokážu dosiahnuť také zhodnotenie, že uspokoja klienta a zároveň vyplatia aj províziu obchodníkovi. Pri štandardnej jednorazovej investícii je maximálna možná provízia zo zákona päť percent. Ale to určite nie je priemer. Ten je na úrovni 1,5 až dvoch percent.
Axe Capital Group lákala investorov na výnosy až do 300 percent ročne. Dá sa vôbec takéto niečo dosiahnuť?
Jedine v lotérii. Bez rizika určite nie. Štandardné akciové fondy dosahujú na rôznych časových horizontoch 10 až 12-percentné ročné zhodnotenie. Aj tu existuje riziko volatility, ktoré sa znižuje dlhším investičným horizontom. Veľa investícií, ktoré sľubujú extra vysoký výnos, sú špekulácie. Ide skôr o hranie sa. Je to v poriadku, pokiaľ si je klient vedomý, že sa hrá a aká je pravdepodobnosť, že príde o všetko alebo značnú časť investovaných peňazí. Problém vzniká až v tom momente, keď si klient nie je vedomý rizika spojeného s jeho investíciou a obchodník mu ju porovnáva so štandardnými konzervatívnymi investičnými nástrojmi. V tomto kontexte je istým spôsobom možné aj akciové fondy dojednané s dlhším investičným horizontom považovať za konzervatívnu investíciu. V kontraste s produktami spoločnosti Axe Capital určite.
Ak sprostredkovateľ vedel, že daný produkt nejde cez SFA, lebo nemá licenciu, musel si uvedomovať aj to, že s týmto produktom nie je niečo v poriadku a je pri ňom zákonite vyššie riziko.
Áno. Niektoré spoločnosti, ktoré ponúkajú takéto produkty, majú marketing, ktorý cieli nielen na klientov ale aj na obchodníkov. Často sa stáva, že samotný obchodník je aj klientom. Nebol by klientom, ak by tomu neveril. Veľakrát sa tým samotní obchodníci aj obhajujú. Silný marketing v kombinácii s vysokými províziami je spojenie, ktorému ťažko odolať.
Nepoškodil tento prípad aj iné spoločnosti? Neboja sa ľudia teraz investovať?
Tento prípad má dve roviny. Jedna je tá, že na to primárne doplácajú tí, ktorí priamo investovali s touto spoločnosťou, ale v rovine sekundárnej na to dopláca kondícia investovania celého Slovenska, pretože klesá dôvera voči kapitálovému trhu a aj voči štandardným serióznym produktom. Veľmi konzervatívni klienti sú opatrní a ak prestanú investovať úplne, bude to mať ďalekosiahly vplyv na ich dôchodok. Celkovo takéto prípady neprospievajú ani finančnému sprostredkovaniu. Pár takýchto prípadov môže mať oveľa väčší dosah ako tisícky tých pozitívnych, lebo o tých sa nerozpráva. Ak klienti nevyhľadajú sprostredkovateľa, alebo financie neriešia alebo idú riešiť sami na internet, prípadne pobočku inštitúcie, môžu získať produkty nevhodné, nevýhodné alebo drahé.
Cítite už, že je ťažie po vypuknutí toho škandálu predať investičné produkty?
Takto hneď postrehnuteľné to nie je. Dobrý finančný sprostredkovateľ dokáže klientovi vysvetliť, aké sú rozdiely medzi štandardnými produktmi a tými, kde ľudia prišli o peniaze.
Rizikový predaj krypta
Finportal je broker pool. Na jednej strane tu majú agenti väčšiu voľnosť, na druhej strane nad nimi nemáte takú kontrolu ako v klasických spoločnostiach. Dokážete dohliadnuť na to, aby vaši agenti nepredávali nelicencované produkty?
S istou mierou rizika samozrejme žijeme. Častokrát sa samotný produkt nedá ohodnotiť ako dobrý alebo zlý. Ak však v procese jeho predaja klient nie je uzrozumený s rizikami s ním spojenými, rozhodne môžeme hovoriť o zlom predaji či sprostredkovaní. Ak vidíme, že produkt dáva veľký priestor pre „zlý“ predaj, radšej ho nezazmluvníme.
Majú poškodení ľudia nejakú šancu získať aspoň časť svojich peňazí späť?
História nám ukazuje, že takéto vyšetrovanie je na dlhšie časové obdobie a niektoré prípady z minulosti nie sú dodnes uzavreté. Všetko bude záležať od toho, čo zostalo v majetku spoločnosti a ako sa s tým bude ďalej nakladať.
Viete aj o ďalších spoločnostiach na trhu, pri ktorých hrozí, že namiesto toho, aby peniaze klientov investovali, ich míňajú iným spôsobom?
Bolo by trúfalé niečo také prehlásiť. Dá sa predpokladať, že áno, ale pravdepodobne nie s takými vysokými objemami vkladov. Riziká aktuálne vidím u predajcov krypta. Tí nie vždy nakupujú priamo krypto, ale niekedy uzatvoria s klientom len zmluvu, v ktorej prisľúbia, že zainvestujú do krypta a potom klientovi niečo vyplatia. Nepomáhajú tomu ani sociálne siete a niektorí influenceri, ktorí investičné produkty vo veľkom propagujú bez toho, aby mali relevantné informácie. Dnes sa však už nájdu aj takí influenceri, ktorí vyvracajú mýty o takýchto investíciách. Vďaka za nich. Dôležité je robiť osvetu.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
