Vysoké úroky prajú dlhopisom. Oplatí sa do nich investovať?

Napríklad americké dlhodobé cenné papiere zaznamenali prílev kapitálu už 35 týždňov v rade, pričom iba za posledný augustový týždeň si pripísali dve miliardy dolárov. Od začiatku roka americké štátne dlhopisy so splatnosťou nad jeden rok zarobili 0,7 percenta, európske 2,7 percenta a dlhopisy rozvíjajúcich sa štátov až 4,1 percenta.

„10-ročný americký dlhopis sa obchodoval nad 4,35 % na najvyšších úrovniach od jesene 2007,“ pripomína Stanislav Pánis, analytik J&T Banky. Analytici tvrdia, že najlepší čas pre dlhopisové investície nás ešte čaká. Ich vývoj bude záležať aj na tom, či budú centrálne banky znižovať úrokové sadzby.

Prečo sa oplatí investovanie do dlhopisov

Americká centrálna banka Fed aj Európska centrálna banka už naznačujú, že éra zvyšovania sadzieb sa blíži ku koncu. V budúcom roku ich môžu začať znižovať. To by znamenalo, že aj úroky na dlhopisoch by sa mohli znižovať. Prečo by sa potom malo oplatiť investovanie do dlhopisov? Lebo ich cena pôjde hore.

Platí totiž, že pri znížení úrokovej sadzby hodnota starších dlhopisov s vyšším výnosom stúpne, keďže budú ponúkať výhodnejšie podmienky pre investorov. „Kvôli inverznému vzťahu medzi úrokovými sadzbami a cenami dlhopisov sa do nich oplatí investovať v dobe, keď sú sadzby na trhu vyššie. Nielenže ponúkajú lepšie úročenie, ale po následnom poklese úrokov centrálnej banky ich hodnota stúpne,“ vysvetľuje Marek Malina, analytik online investičnej platformy Portu.

Práve preto môže byť prelom rokov 2023 a 2024 pre investovanie do dlhopisov tým správnym obdobím. Stále platí, že pri investovaní je dôležitejšia jeho dlhodobosť a pravidelnosť než snaha o presné načasovanie.

Dominik Hapl, analytik Across Private Investments poukazuje ešte na jeden dôvod, prečo sa v súčasnosti oplatí investovanie do dlhopisov. Keďže teraz vedia poskytovať výnos na úrovni od troch do ôsmich percent ročne, v závislosti či sa jedná o štát alebo firmu, je vhodná doba fixovať si tieto výnosy na dlhšie obdobie. „Okno príležitosti je časovo obmedzené a s poklesom sadzieb aj výnosy, ktoré si budú môcť investori fixovať, už nebudú také atraktívne ako sú dnes,“ tvrdí.

Komu sa dlhopisy oplatia?

Investovanie do dlhopisov môžu zvážiť predovšetkým investori, ktorí chcú svoje peniaze zhodnotiť lepšie, než koľko získajú na účte v banke, no nechcú podstupovať príliš veľké riziko ako pri akciách. Pri dlhodobom investovaní sa podľa odborníkov oplatí vlastniť skôr akcie, pretože majú historicky vyšší výnos ako dlhopisy, hoci sú rizikovejšie.

„Ak však investor vie, že napríklad o tri roky bude potrebovať svoje peniaze vybrať, lebo pôjde do dôchodku, môže ich postupne presúvať do dlhopisových fondov. Tým sa vyhne prípadným prepadom na akciovom trhu,“ vysvetľuje M. Malina.

Drobný investor bez skúsenosti by mal zvážiť investovanie do dlhopisov cez podielové fondy pred nákupom jedného dlhopisu štátu či firmy cez brokera. Vo fondoch je diverzifikácia jeho portfólia väčšia a investor nevsádza všetko na jednu kartu.

Navyše, štátne dlhopisy sa vydávajú v nominálnej výške minimálne 100-tisíc eur, preto sú pre retailových investorov väčšinou nedostupné. Aj preto je lepšie ich nakupovať cez fondy, prostredníctvom ktorých sa viacerí investori poskladajú na drahý štátny dlhopis.

Investor sa tiež nemusí starať ani o to, kedy sú dlhopisy splatné. Podielové fondy aj ETF fondy (obchodovateľné na burze) totiž výnosy zo splatených dlhopisov zvyčajne okamžite investujú do nákupu nových.

Štátne či firemné?

Keď sa investor rozhoduje medzi štátnymi a firemnými dlhopismi, mal by vedieť, že štátne bývajú spravidla menej rizikové, pretože krajiny krachujú menej často ako firmy. Hoci to neplatí vždy. „Napríklad dlhopis firmy Apple bude výrazne menej rizikový než ten vydaný rozvojovou krajinou s vysoko deficitným hospodárením,“ pripomína M. Malina.

Technologický gigant s miliardovými tržbami sa s vysokou pravdepodobnosťou nedostane do finančných problémov, kvôli ktorým by dlhopis nemohol preplatiť. Investori, ktorí dlhopisy zvažujú, by sa preto podľa neho nemali ulakomiť na prísľuby nadštandardne vysokých výnosov a radšej nakupovať dlhopisy overených firiem ako cenné papiere neznámych spoločnosti.

Riaditeľ divízie investícií spoločnosti Finportal Ľubomír Brath vraví, že aj štáty môžu pri zlom hospodárení a rastúcich úrokoch skrachovať. „Vysoké úroky sa postupne pretavujú do vysokých nákladov na obsluhu verejného dlhu. Tieto faktory môžu priviesť niektoré štáty na grécku cestu,“ tvrdí. Naráža sa faktický krach Grécka po finančnej kríze v roku 2010. Preto radí, že pred investovaním do štátnych dlhopisov treba dobre zvážiť najmä kreditné riziko emitujúceho štátu, potenciálny výnos, vývoj inflácie a úrokových sadzieb.

Podobne to platí aj pri firme, ktorej dlhopisy investor kupuje. Oplatí sa pozerať na jej kreditné riziko, hospodárenie za posledné roky aj realizovateľnosť projektov, na ktoré si firma požičiava. Odborníci tiež odporúčajú investovať do firemných dlhopisov cez podielový fond, pretože vďaka tomu je riziko nesplatenia diverzifikované medzi mnoho firiem.

„Pri kúpe firemného dlhopisu iba jednej firmy a jej následného krachu môžete prísť o veľkú časť investície a v najhoršom prípade aj o všetko,“ hovorí Ľ. Brath.

Investovanie do dlhopisov alebo termínovaný vklad?

Pri rozhodovaní, či je lepšie investovanie do dlhopisov alebo termínovaný vklad, sa analytici nezhodujú. Kým D. Hapl vysvetľuje, že termínovaný vklad má stále veľmi nízke úročenie, štátny dlhopis Slovenska na 10 rokov dosahuje ročný výnos takmer štyri percentá. „Ak investor verí, že Slovensko do 10 rokov nezbankrotuje, je to pomerne konzervatívne uloženie peňazí,“ hovorí.

Bežné termínované vklady majú naozaj ešte stále nízke úročenie, napriek nárastu sadzieb. V bankách sa pohybujú podľa viazanosti od 0,1 do troch percent. Ale keď si človek vloží na termínovaný vklad väčšiu sumu peňazí môže, napríklad v J&T Banke, zarobiť ročne aj štyri percentá.

„Po zohľadnení nákladovosti fondu, ktorá výsledný výnos pre investorov ešte mierne zníži ako aj pri zohľadnení dostupnosti termínovaných vkladov, by som sa priklonil na stranu termínovaných vkladov,“ radí Ľ. Brath.

Zlaté pravidlo investovania už neplatí

V minulosti odborníci často radili riadiť sa pri investovaní zlatým pravidlom vyváženého portfólia. To znamená mať 40 percent peňazí v akciách a 60 percent v dlhopisoch. Podľa analytikov to už dávno neplatí. Najmä preto, lebo dlhopisy si v posledných rokoch prešli veľmi zlým obdobím, kedy mali nulové alebo dokonca záporné výnosy.

„Mnoho investorov si preto vo svojich vyvážených portfóliách navýšilo pomer akcií a časť dlhopisov vymenili najmä za investície do realít a zlata. Kryptomeny určite do vyváženého portfólia nepatria vzhľadom na ich vysokú rizikovosť a volatilitu,“ hovorí Ľ. Brath.

D. Hapl radí pre vyváženého investora s dostatočne dlhým investičným horizontom mať portfólio v pomere 40/40/10/10 – čiže 40 percent v dlhopisoch, 40 percent v akciách, 10 percent v realitách a 10 percent v alternatívnych aktívach. Tam patria napríklad komodity, private equity, drahé kovy či kryptomeny.

Oplatí sa investovanie do zlata? Koľko vynáša a akú časť výnosu vám pohltia poplatky