Rodičia, ktorí nežijú v univerzitných mestách, by mali myslieť na zvýšené náklady spojené so štúdiom svojich detí. Ubytovanie a strava mimo domova môžu stáť tisíce eur ročne.
Na Slovensku sa viac ako stotisíc mladých ľudí snaží získať vysokoškolský titul. Podľa Centra vedecko-technických informácií SR navštevuje domáce verejné vysoké školy vyše 80-tisíc denných a takmer 14-tisíc externých študentov. V zahraničí študuje približne 32-tisíc Slovákov, pričom len v Česku je ich takmer 21-tisíc.
„Aj tieto čísla ukazujú, že vysokoškolské štúdium naberá na popularite. Rast podielu vysokoškolsky vzdelaných ľudí potvrdzuje i posledné sčítanie obyvateľstva. Náklady spojené so získaním titulu sú tak niečím, na čo by mal pamätať prakticky každý rodič uvažujúci zodpovedne nad budúcnosťou svojho dieťaťa,“ vraví Marek Malina, analytik online investičnej platformy Portu.
Náklady na štúdium sa môžu výrazne líšiť, najväčší vplyv má cena ubytovania a školné na súkromných univerzitách. Najlacnejšie je študovať v mieste bydliska, no v opačnom prípade treba počítať s nákladmi na internát alebo prenájom bytu. V Bratislave mesačné náklady na internát presahujú 100 eur, a mesačné výdavky na študenta mimo domova sa pohybujú od 400 do 800 eur. „Tým sa náklady na päťročné štúdium môžu vyšplhať na približne 20-tisíc eur aj v prípade, ak mladý človek žije pomerne skromne. Ak si platí ubytovanie v komerčnom podnájme, prípadne sa častejšie stravuje v reštauráciách, celkové náklady na štúdium môžu byť o desaťtisíce eur vyššie,“ hovorí Marek Malina.
Štúdium na prestížnych univerzitách môže byť ešte nákladnejšie. Okrem vysokého školného, ktoré môže dosahovať desiatky tisíc eur, sú tu aj vysoké životné náklady. Napríklad, britský Oxford účtuje školné vyše 30-tisíc eur ročne a odhadované životné náklady sú na úrovni 14- až 20-tisíc eur počas deviatich mesiacov výučby.
Náklady na štúdium na vybraných zahraničných univerzitách
| Univerzita | Školné / rok (eur) | Náklady na život (eur mesačne) |
|---|---|---|
| Oxford | 38 421 – 56 521 | 1 564 – 2 273 |
| Cambridge | 29 916 – 78 114 | 1 415 |
| ETH Zurich | 1 653 | 1 901 |
| Kodaň | 10 000 – 17 000 | 1 280 – 1 800 |
| KU Leuven | 500 – 3 900 | 1 000 – 1 350 |
| Viedeň | 0 | 1 200 |
| Amsterdam | 5 060 | 1 175 – 2 000 |
| Ludwig Maximilian Uni Mníchov | 0 | 900 |
„Aj vzdelávanie na bezplatnej škole tak môže významne zaťažiť rozpočet bežnej domácnosti. Preto je dobré začať na školu šetriť už v útlom veku dieťaťa. Stačia aj nižšie sumy. Ak sa nakoniec potomok rozhodne na univerzitu nejsť, peniaze sa dajú využiť inak, napríklad na pomoc so získaním vlastného bývania,“ radí Marek Malina.
Najlepšou formou dlhodobého sporenia je investovanie. Vhodné je zvoliť dynamické portfólio založené na akciových indexoch, ktoré je neskôr možné presunúť do konzervatívnejších portfólií. Ak začneme šetriť hneď po narodení dieťaťa, stačí odkladať 42 eur mesačne, aby sme do jeho devätnástich rokov našetrili 20-tisíc eur na päťročné štúdium. Prepočet vychádza z dlhodobej výnosnosti indexových fondov okolo 8 % ročne.
Podľa M. Malinu treba pamätať na to, že investovanie by malo byť dlhodobé a pravidelné. „Finančné trhy totiž podliehajú výkyvom a práve dlhodobosť a pravidelnosť dokáže ich negatívny vplyv do značnej miery kompenzovať. Mesačný príspevok po 20 eur má preto väčší zmysel než napríklad 250 eur raz ročne. A čím skôr rodič s odkladaním začne, tým menej peňazí mu na dosiahnutie cieľovej sumy postačí mesačne odložiť,“ dodáva M. Malina.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému: