Mnohí investori v poslednom kvartáli presmerovali peniaze z ESG (environmentálne a sociálne zodpovedné firmy) firiem či fondov do špinavého ťažobného priemyslu. Finsider zisťoval, prečo sa to deje a či je to dobrá dočasná investičná stratégia alebo to bude dlhodobejší trend.

 „Investície do zelených technológií a ESG vo svete kolabujú. Bublina spľaskáva,“ píše vo svojom komentári hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda. Podľa neho sa až príliš veľa investorov nechalo zmámiť mediálnou podporou čistých technológií, ktoré boli často založené len na kvalitnom PR.

Lenže teraz ESG stráca svoj lesk, pretože investorom dochádza, že bez špinavých vecí, ako je výroba ocele alebo ťažba ropy, sa nedajú rozvíjať ani čisté technológie. Preto niektorí investori už presmerovali svoje peniaze z ESG do špinavého priemyslu. „Tí, ktorí tento trend nezachytili a naďalej nechávajú svoje peniaze v ESG, často prerábajú,” tvrdí český ekonóm.

 Ilustruje to napríklad na akciách ropnej spoločnosti Shell, ktoré sa predávajú za vysokú cenu a v tomto roku sa zhodnotili o viac než 21 percent. Naopak Clean Energy Index, ktorý obsahuje akcie firiem „čistej energetiky“ sa prepadá o viac než 30 percent.

„Okolo Clean Energy bol silný „hype“, dnes sa veci viac zracionalizovali, ale je tu jeho dlhodobá perspektíva, len potrebuje čas,“ vysvetľuje Dominik Hapl, portfólio manažér Across Private Investments.

Príčiny prepadu: drahé zdroje

Dôvody prepadu zelených energetických firiem, ktoré sa zameriavajú na veternú či slnečnú energiu, spočívajú najmä v tom, že tieto firmy sú citlivé na rastúce úroky. Tie v poslednom roku rástli raketovo, keďže centrálne banky sa snažili ich dvíhaním bojovať s vysokou infláciou. Rýchly doterajší rast zelených spoločnosti bol založený na lacných peniazoch. Lenže táto éra už skončila.

Projekty výstavby obnoviteľnej energie meškajú aj kvôli dlhým povoľovacím konaniam. Pre infláciu rastú aj náklady na výstavbu veterných či slnečných elektrárni. Veľa veterných elektrárni v Británii, Holandsku či Nórsku bolo odložených práve pre tieto dôvody.

„Mnohé spoločnosti si pred výstavbou svojich projektov dohodnú dlhodobé zmluvy, v ktorých si stanovia cenu, za ktorú budú energiu predávať,“ pripomína Marek Malina, analytik Portu. Ak termíny nedodržia, dôvera investorov sa vytráca. Napríklad spoločnosť NextEra Energy Partners nedávno upravila svoj cieľ na rast do roku 2026 na polovicu. Jej akcie klesajú.

Aj preto investície z fondov, ktoré sa venujú týmto projektom, unikali najmä v treťom štvrťroku, všimla si agentúra Reuters. Od júla do septembra investori vybrali z týchto fondov 1,4 miliardy dolárov.

Ceny ropy rastú aj pre vojnu na Ukrajine

Tradičnému špinavému priemyslu  sa v posledných rokoch darí aj kvôli geopolitickým faktorom. Vojna na Ukrajine spôsobila, že cena ropy sa v priebehu troch rokov takmer zdvojnásobila, ceny zemného plynu rástli ešte rýchlejšie. Drahšie energie znamenajú vyššie predajné ceny a tiež zisky pre firmy z energetického odvetvia.

Podľa analytikov špinavý priemysel rozhodne nie je odpísaný, pretože v rozvojových krajinách bude naďalej rýchlo rásť populácia, ktorá bude potrebovať prístup k lacným energiám. Dopyt po rope by mal podľa Medzinárodnej agentúry pre energetiku rásť do roku 2030, následný pokles bude len pomalý.

Navyše, len polovica svetovej produkcie ropy sa spotrebuje na pohonné hmoty a dopravu. Zvyšná polovica sa používa na produkciu plastov, mazív, olejov či textílií. „Tých druhých 50 percent produkcie ropy ešte poriadne nevieme nahradiť. Takže ropný priemysel tu s nami určite bude, len bude menší a viac špecializovaný,“ myslí si D. Hapl.

Oplatí sa kombinovať špinu s čistotou

Či je dobré zamerať sa pri investovaní na špinavý alebo zelený priemysel, je podľa odborníkov ťažká otázka. Majú argumenty za aj proti. „Veľké energetické firmy majú vysoké zisky, ktoré môžu použiť na zelenšie alternatívy a ponúkajú akcionárom vysoké dividendy. Na druhej strane tlak štátov a zelená transformácia výhľad tohto odvetvia zhoršujú,” pripomína M. Malina.

Energetický sektor je považovaný za konzervatívny typ podnikania. Je stabilný, lebo vždy budeme potrebovať energiu, ale nemá obrovské marže alebo dynamický rast. „Mať časť investícii v energetickom sektore nie je vôbec na škodu,“ tvrdí D. Hapl. Kto bude víťazom nasledujúcich rokov, bude záležať od globálneho dopytu po fosílnych palivách a rýchlosti prechodu na obnoviteľné energie a jej ceny.

Ekonómovia neodpisujú zelené firmy kvôli ich dočasným problémom. Tvrdia, že nálada investorov sa zvykne meniť a keď uvidia prvé náznaky svetlejších dní, opäť sa do ESG fondov vrátia. „Svet potrebuje zelenú transformáciu a štáty budú na ňu poskytovať veľké dotácie,“ vraví M. Malina.

Výpredaje v zelenom odvetví môžu znamenať pre investorov príležitosť, ako lacno nakúpiť akcie, ktoré v budúcnosti môžu rásť. Tiež platí, že pri investovaní  je dôležitejšie pozerať sa na investičný horizont a budovať portfólio postupne. „Nesnažiť sa každý kvartál preskakovať z investície do investície, zo sektoru do sektoru v naivnej predstave, že sa mi podarí trafiť ten, čo bude práve tento kvartál rásť rýchlejšie,“ uzatvára D. Hapl.

Prečítajte si ďalšie články na túto tému: