Trenčín je najmenším krajským mestom na Slovensku s necelými 55-tisíc obyvateľmi. Napriek tomu sa intenzívne rozvíja. Na radnici už viac ako dekádu sedí primátor Richard Rybníček, ktorý má s mestom veľké plány, ako ho premeniť na zelené moderné mesto. Podobne aj viacerí developeri majú v pláne premeniť tamojšie priemyselné areály po bývalých textilných fabrikách na bývanie, obchody a kancelárie.
Na konci augusta v priemyselnom areáli bývalej textilky Merina v Trenčíne developer TM real zbúral vzácnu budovu teplárne. Išlo o národnú kultúrnu pamiatku, ktorá tento štatút získala pred dvoma rokmi ako jediná budova z tohto areálu.
Areál Meriny má veľmi výhodnú polohu, pretože leží v blízkosti hlavnej autobusovej a železničnej stanice a mestského parku a je blízko centra mesta. Takže je to výborná lokalita na rozvoj bývania aj kancelárii. TM real, ktorý sa podľa svojho webu špecializuje na obchodné centrá, tam chce postaviť nové nákupné centrum pre spoločnosť Kaufland.
Týždeň po zbúraní Pamiatkový úrad SR zverejnil na Facebooku, že podá podnet na prokuratúru pre zbúranie historickej teplárne v areáli trenčianskej Meriny. Požiada ju o preskúmanie rozhodnutia stavebného úradu v Trenčíne, ktorý nariadil odstránenie stavby.
Pamiatkový úrad pripomenul, že objekt mohol po obnove poskytnúť „kvalitný priestor na komerčné alebo kultúrne využitie ako napríklad Jurkovičova tepláreň v Bratislave.“ Táto tepláreň bola zachovaná a zrekonštruovaná na kancelárie a gastroprevádzky developerom Penta Real Estate.
Tento osud industriálnej budovy je dobrým príkladom, ako sa slovenskí pamiatkari aj väčšina developerov správajú k historickým budovám. Tí prví si ich dlhé roky, keď chátrajú, nevšímajú, a potom sa budovy snažia zachrániť na poslednú chvíľu vyhlásením za pamiatku. Tí druhí zvyčajne považujú historické budovy za prekážku svojich biznis cieľov. Sú to pre nich náklady navyše, ktoré sa minimalizujú, keď sa pamiatka zbúra alebo sama spadne.
Mesto si nechalo vyhotoviť posudok
Mesto Trenčín sa v tomto prípade tiež správa alibisticky. Bráni sa argumentom, že budova bola v havarijnom stave a nebolo možné ju hospodárne opraviť. Tým v podstate preberá argumenty developera.
„Zmena územného plánu bola nastavená tak, aby objekt teplárne mohol zostať zachovaný. Budova však bola tesne pred kolapsom a bola nerekonštruovateľná,“ zdôvodnila hovorkyňa mesta Erika Ságová zbúranie budovy.
Vysvetľuje, že mesto malo dva protichodné posudky o stave budovy. Developer tvrdil, že sa opraviť nedá a má sa zbúrať, pamiatkari tvrdili opak. Preto si mesto objednalo supervízorský posudok, ktorý v júli tohto roka vypracoval Ústav súdneho inžinierstva. Podľa neho bola stavba jednoznačne v havarijnom stave, nebolo možné ju možné hospodárne opraviť. Navyše, ohrozovala životy a zdravie osôb.
„Ak si štát v oblasti legislatívy o ochrane pamiatok neurobí poriadok, tak podobných situácií bude viac. Je potrebné prijať také zákony, aby skutočne chránili pamiatky,“ povedal primátor Trenčína Richard Rybníček.
Alibistická bola aj reakcia pamiatkového úradu v Trenčíne. Keď pred dvoma rokmi získala štatút pamiatky len jediná stavba z areálu – budov teplárne, Jozef Múdry z pamiatkového úradu povedal Denníku N, že skôr objekt za pamiatku nemohli vyhlásiť, lebo im nebol umožnený vstup do interiéru developerom. Developer TM real sa vtedy voči vyhláseniu jeho budovy teplárne odvolal a tvrdil, že nie je hodná pamiatkovej ochrany.
V areáli Novej Meriny zatiaľ nič nezbúrali
Bez ohľadu na zbúranie jedinej kultúrnej pamiatky v areáli Meriny sa posúva dopredu iný projekt – Nová Merina od iného developera Occam Real Estate. Ten má šťastie, že v jeho časti areálu, sa žiadna industriálna pamiatkovo chránená budova nenachádza.
„Zbúraný objekt turbogenerátorovne bol na pozemkoch spoločnosti TM real. Všetky objekty v našom vlastníctve ako budova úpravne, pomocných prevádzok a kotolne sú v prevádzke,“ vysvetľuje pre Finsider Marek Kalma, partner spoločnosti Occam Real Estate.
Tento developer dokonca plánuje zachovať isté artefakty z historických budov na svojich pozemkoch. V minulosti však M. Kalma pre Finsider povedal, že jediná budova, pri ktorej uvažujú o zachovaní, je budova kotolne zo 70. rokov minulého storočia.
„Plánujeme zachovať mozaiku od umelca Ábela a pri určitom ekonomickom zmysle by sme chceli zachovať pôvodnú budovu kotolne a využiť ju napríklad pre športové, kultúrne a spoločenské aktivity,“ hovorí M. Kalma. Podľa neho je jej osud otvorený, a na jej prestavbe chce spolupracovať aj s mestom Trenčín.
Priemyselný areál sa zmení na byty
Trenčín zjavne vychádza developerovi v ústrety. Mesto sa podľa júlového zámeru na EIA chystá zmeniť svoj územný plán kvôli Novej Merine. Zmeny by mali byť schválené na konci tohto roka.
Ide o zmenu funkčného využitia pôvodného areálu Merina. Kým v minulosti tu mohla byť len priemyselná výroba, po novom sa areál zmení na polyfunkčnú zónu bývania a občianskej vybavenosti.
M. Kalma vraví, že mesto im bude funkčne aj výškovo regulovať pozemky tak, aby konečný výsledok bol výhodný pre obidve strany. V regulácii sa hovorí napríklad o maximálne štyroch nadzemných podlažiach budov.
„Predmetom je zmena funkčnej náplne na bývanie, vybavenosť a parčík, vrátane dopravnej kostry územia. Za účelom dosiahnutia hmotovej pestrosti sú výšky nastavené rôzne, po menších častiach blokov,“ hovorí E. Sagová.
Plánovaný začiatok výstavby rezidenčného projektu s viac ako 600 bytmi bol pôvodne naplánovaný na rok 2025. Podľa M. Kalmu je to stále reálny začiatok za predpokladu hladkého priebehu povoľovacích konaní. Projekt by sa mal stavať na štyri etapy. Dokončenie výstavby je naplánované v rokoch 2029 až 2030.
Náklady na projekt developer vlani odhadoval na 75 miliónov eur. Zatiaľ ich nechce navyšovať napriek vysokej inflácii v cenách stavebných materiálov či práce.
Podľa vizualizácii v Novej Merine má byť v areáli okrem budov aj veľa zelene. Víťazom urbanisticko-architektonickej súťaže sa stal ateliér Sadovsky & Architects v spolupráci s Marko & Placemakers. Títo architekti majú už bohaté skúsenosti s pretváraním verejného priestoru na moderný, ale pracovali aj s historickými budovami.
Napokon Nová Merina bude aj dopravne zakomponovaná do dopravných plánov mesta. Podmienky si Trenčín určil už v zadaní súťaže, súviseli hlavne s plánovanou preložkou cesty I/61 z ulice Gen. M. R. Štefánika ku železnici.
Iné projekty na obzore
V Trenčíne sa zmenia na byty aj iné priemyselné areály. Veľký rezidenčný projekt so šiestimi bytovkami a 330 bytmi s názvom Rezidencia Odevná sa chystá stavať na bývalom futbalovom ihrisku firmy Ozeta v mestskej časti Trenčína Zlatovce developer Nové Zlatovce 1. Podľa Denníka E je za ňou bývalý top manažér štátnych železníc.
Projekt je v procese povoľovania na EIA už od vlaňajšieho leta. V júli tohto roku dostal od povoľovacích orgánov rozsah hodnotenia, kde musí doplniť viacero podkladov ako akustickú štúdiu či doplniť mapy budúcich cyklotrás. V septembri úrady rozhodli, že projekt, vzhľadom sa svoju veľkosť, bude posudzovaný v rámci EIA. Navyše, v blízkosti projektu je rieka Váh s chráneným územím Trenčiansky luh.
Podobný, ale menší bytový projekt, sa chystá aj v areáli niekdajšieho závodu textilnej firmy Ozeta v Zlatovciach v Trenčíne. Malo by tam pribudnúť 82 bytov a sedem apartmánov. Projekt je v procese povoľovania na EIA už od roku 2021.
Merina v čase
1907 V Trenčíne vzniká fabrika na výrobu látky a priadze rodiny Tiberghienovcov z Francúzska.
1949 Fabrika je znárodnená a premenovaná na národný podnik Merina.
1993 Štátny podnik je sprivatizovaný.
2009 Merina neustála ekonomickú krízu a konkurenciu lacných látok z Číny a ukončila výrobu.
2010-2019 Z nevyužitej časti areálu vznikol priemyselný park.
2019 Na časť areálu získal búracie povolenie developer TM real.
2021 Ministerstvo kultúry rozhodlo o vyhlásení bývalej turbínovej budovy za národnú kultúrnu pamiatku.
2022 Inú časť areálu Merina získala firma Occam Real Estate spolu so spoločnosťou Across Properties.
2023 Developer TM real zbúral turbínovú budovu pre jej havarijný stav.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
