Drvivá väčšina ľudí na Slovensku býva vo vlastnej nehnuteľnosti. Ten zvyšok tvoria podnájomníci v obecných alebo súkromných bytoch. Nájomný byt, kde je dotované a regulované nájomné reálne využíva len 1,5 percenta ľudí. Podľa odborníkov je zásadný problém v tom, že nájomných bytov je akútny nedostatok. V praxi tak záujemcovia na takéto bývanie čakajú aj niekoľko rokov.
Zlepšiť situáciu s ich nedostatkom si dala za cieľ aj súčasná vládna koalícia. V parlamente stále čaká na schválenie zákon o podpore štátneho nájomného bývania. Vďaka štátnej podpore by mali byť tieto byty o 30 percent lacnejšie ako komerčné prenájmy.
Vzniknúť by mala aj agentúra, ktorá bude mať na starosti výber investora, posudzovanie návrhov a ich schvaľovanie. Návrh počíta aj s tým, že na štátny nájomný byt budú môcť dostávať zamestnanci špeciálny príspevok od zamestnávateľa.
V súčasnosti stále platí, že nájomné byty stavajú a prideľujú jednotlivé mestá, obce či kraje. Ponúkajú buď staršie nehnuteľnosti, ktoré vlastnia, alebo na výstavbu nájomných bytov žiadajú o dotácie či zvýhodnený úver. Prideľovanie takto dotovaných bytov má svoje pravidlá. Redakcia portálu Finsider preto pripravila odpovede na niekoľko otázok o fungovaní nájomného bývania, dotáciách, úveroch a o tom, kto môže o nájomný byt žiadať.
V článku sa dočítate:
- Ako v súčasnosti funguje systém nájomných bytov?
- Kto môže čerpať dotáciu alebo úver na nájomné byty?
- Aká je výška dotácie a na čo sa môže použiť?
- Pre koho sú určené nájomný byty s regulovaným nájmom?
- Koľko môže zarábať žiadateľ o nájomný byt?
- Kto rozhoduje o nájme a prideľovaní bytov?
- Kde a ako žiadať o nájomný byt?
- Aké sa platí nájomné?
Ako v súčasnosti funguje systém nájomných bytov?
Nájomné byty s regulovaným nájomným poskytujú napríklad mestá, obce či kraje. Byty sa stavajú či obnovujú s podporou od ministerstva dopravy alebo aj pomocou úveru z Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB). Peniaze sa čerpajú buď od oboch inštitúcií naraz, alebo len od jednej z nich. Ak obec alebo mesto postaví byty s pomocou dotácií, musí tomu prispôsobiť aj nájomné a prideľovanie bytov. Nájomné byty ponúkajú aj súkromné osoby či developeri, ale za trhové ceny bez regulácie.
Kto môže čerpať dotáciu alebo úver na nájomné byty?
Zoznam oprávnených žiadateľov o dotácie z rezortu dopravy a úverov zo ŠFRB je takmer rovnaký. Ministerstvo môžu žiadať obce či mestská časť, vyšší územný celok, bytové družstvo, vlastníci bytov a nebytových priestorov či nezisková organizácia. Peniaze od ŠFRB môžu žiadať obec, samosprávny kraj, mestská časť či nezisková organizácia, ktorá sa venuje napríklad zabezpečeniu bývania. Ak získajú úver či dotáciu, musia napríklad zachovať nájomné byty počas celej ich životnosti či zriadiť záložné právo.
Aká je výška dotácie a na čo sa môže použiť?
Aj v tomto prípade je účel úveru a dotácie podobný. Žiadatelia môžu peniaze použiť na kúpu, výstavbu, opravu či nadstavbu nájomného bývania či obstaranie technickej vybavenosti. Výška dotácie z ministerstva dopravy závisí hlavne od podlahovej plochy nájomných bytov. Môže to byť 35 percent až 75 percent nákladov. ŠFRB môže žiadateľovi požičať až sto percent nákladov, maximálne 1 350 eur na jeden meter štvorcových plochy bytu. Splatnosť úveru je 20 až 40 rokov podľa toho, na čo boli peniaze použité. Žiadateľ môže ručiť nehnuteľnosťou alebo bankovou zárukou.
Pre koho je určený nájomný byt s regulovaným nájmom?
Nájomné, respektíve sociálne bývanie je také, ktoré je sčasti financované z verejných prostriedkov. Za tie sa považuje aj dotácia či zvýhodnený úver zo ŠFRB. Takéto bývanie je určené pre ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť vlastné bývanie alebo nájom v komerčnej nehnuteľnosti. Zároveň ale musia spĺňať podmienku príjmu. Dotované byty bežného štandardu môžu mať maximálne 80 metrov štvorcových a byty nižšieho štandardu zase 60 metrov štvorcových. Ak tam bude bývať osoba so zdravotným postihnutím, môžu byť o desať percent väčšie.
Koľko môže zarábať žiadateľ o nájomný byt?
Pri žiadateľovi o nájomný byt sa sleduje aj jeho príjem. Pri dotovaných bytoch môže zarábať troj- až päťnásobok životného minima podľa toho, o akú osobu ide. Napríklad bežne sa vyžaduje, aby žiadateľ spolu s mesačným príjmom ostatných osôb žijúcich v byte zarábal mesačne najviac trojnásobok životného minima. V osobitných prípadoch to môže byť štvornásobok. Päťnásobok životného minima je hranica pri úveroch od ŠFRB, ktoré čerpá právnická osoba.
Kto rozhoduje o nájme a prideľovaní bytov?
Keďže o dotáciu či úver väčšinou žiadajú obce, podmienky si určujú vo svojom všeobecne záväznom nariadení. Legislatíva im tak umožňuje určiť okruh oprávnených osôb, musia sa však držať aj podmienok v zákone. Keďže je viac žiadateľov ako nájomných bytov, na pridelenie jedného z nich sa v niektorých prípadoch čaká aj niekoľko rokov. Niektoré mestá či obce uprednostňujú rodiny z deťmi, iné zase dôchodcov alebo zdravotne postihnuté osoby. V niektorých prípadoch je dokonca potrebné žiadosť po uplynutí určitej lehoty opäť obnoviť.
Kde a ako žiadať o nájomný byt?
Žiadosť môže každý poslať elektronicky alebo ju podať osobne na mestskom či obenom úrade. Tlačivo je spravidla k dispozícii na webových stránkach daného poskytovateľa bytov. V žiadosti sa vypĺňajú údaje ako meno a priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, štátna príslušnosť, rodinný stav, kontaktné údaje alebo aj čistý príjem. Záujemca o nájomný byt musí vyplniť aj informácie o manželovi, manželke či deťoch. Žiadateľ bude musieť všetko dokladovať a pri pridelení bytu zaplatiť aj vratnú kauciu.
Aké sa platí nájomné?
Cenu nájmu určí obec alebo mesto z obstarávacej ceny bytu. Výpočet môže rátať napríklad s výškou mesačnej splátky za úver, celkovou plochou bytu a príplatkom na fond opráv. Obec totiž podľa zákona musí z dohodnutého nájomného vytvoriť osobitný rezervný fond, kde sa musí ročne nazbierať aspoň 0,5 percenta nákladov na obstaranie nájomného bytu.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému: