Finančným sprostredkovateľom sa nepáči, že by mali platiť osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach. Počíta s tým návrh novely zákona, ktorý do parlamentu predložil poslanec Milan Vetrák z Oľano.
Tento návrh na jednej strane rozširuje okruh subjektov, ktoré by mali platiť osobitný odvod na všetky subjekty, ktoré majú povolenie od Národnej banky Slovenska s výnimkou bánk, aj keď čoraz častejšie sa hovorí, že by ho mali platiť aj ony. Na druhej strane by sa mal odvod zároveň zvýšiť na jedno percento mesačne z terajšej úrovne 0,363 percenta. Ročne by tak všetky subjekty, ktoré tento odvod musia platiť, odviedli štátu okrem daní ďalších 12 percent zo svojho zisku.
Poslanci tento týždeň rozhodli, že o návrhu novely zákona o osobitnom odvode budú hlasovať ešte na prebiehajúcej schôdzi, hoci M. Vetrák koncom januára požiadal o presun návrhu zákona až na ďalšiu schôdzu.
M. Lancz: Takto sa v podníkaní fungovať nedá
„Dôrazne sa ohradzujeme voči takémuto neprehľadnému legislatívnemu procesu a doslova náhodnému prijímaniu zákonov s dopadom na podnikateľské prostredie. Je to v rozpore so všetkými sľubmi vlády a jej programovým vyhlásením, ku ktorému sa mnohí poslanci zaviazali. Aj keď návrh zákona môže byť teoreticky schválený už o 2-3 dni, my stále nevieme, ako bude vlastne jeho finálne znenie vyzerať, pričom má nadobudnúť účinnosť už dňom vyhlásenia. Takto sa v podnikaní fungovať nedá,“ tvrdí predseda predstavenstva Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP) Martin Lancz.
Podľa AFISPU nová regulácia môže priamo či nepriamo zasiahnuť viac ako 25-tisíc finančných agentov, ktorí pôsobia pod hlavičkou desiatok spoločností, a vôbec preto nenapĺňajú definíciu oligopolu alebo monopolu. AFISP zdôrazňuje, že finanční agenti pôsobia vo vysoko konkurenčnom prostredí a odvádzajú na Slovensku dane a odvody.
Sprostredkovateľom sa nepáči ani to, že odvod zasiahne len slovenské subjekty. Firmy, ktoré poskytujú na Slovensku služby zo zahraničia, sa odvod nedotkne. Podľa AFISPU „návrh reálne zavádza dvojité daňovo-odvodové zaťaženie pri finančných produktoch, kde mimoriadny odvod platí finančná inštitúcia a tiež distribučné kanály finančného produktu, čo stavia našich miestnych podnikateľov do nevýhody oproti vyššie spomínaným zahraničným subjektom.“
Toto môže maž podľa asociácie sprostredkovateľov výrazne negatívny dopad na dostupnosť a kvalitu finančných služieb poskytovaných zo strany finančných inštitúcií. Následkom môže byť napríklad predraženie ceny poistenia pre podnikateľské subjekty a domácnosti, zníženie rozsahu poskytovaných úverov zo strany bánk a podobne.
Sprostredkovatelia núkajú iné možnosti
AFISP tvrdí, že finanční agenti nie sú finančnými inštitúciami napriek tomu, že pôsobia na finančnom trhu. „Navyše, predpokladaná výška mimoriadneho odvodu vybratého zo strany finančných agentov, resp. zo strany finančných inštitúcií, ktoré majú udelené povolenie zo strany Národnej banky Slovenska, je zanedbateľná vo vzťahu k predpokladanej výške štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a výške plánovaného výberu mimoriadneho odvodu za roky 2023 a 2024 zo strany iných regulovaných subjektov,“ uviedol AFISP.
Asociácia ako najideálnejšie riešenie navrhuje úplne vypustiť bod, ktorý upravuje povinnosť osôb podnikajúcich na základe povolenia vydaného alebo udeleného Národnou bankou Slovenska platiť odvod. AFISP zároveň vidí dve kompromisné riešenia, ktoré by mali minimalizovať negatívne dopady, mali by byť spravodlivejšie a zároveň zohľadňovať rast cien od roku 2012, ale aj zabezpečiť pre štát potrebné financie.
„Sumu výsledku hospodárenia, od ktorej vzniká povinnosť platiť odvod, navrhujeme zvýšiť zo súčasných 3 000 000 eur na sumu 5 000 000 eur z regulovanej činnosti, čím by sa zabezpečil výnos od skutočne nadpriemerne zarábajúcich firiem a zohľadnil sa vývoj inflácie od roku 2012. Nie je spravodlivé operovať dnes s hranicou 3 000 000 eur, keď bola použitá za okolností platných 10 rokov dozadu,“ hovorí M. Lancz.
Druhou možnosťou je, že by sa odvod neplatil z celého zisku, ale len z tej časti, ktorá presiahne päť miliónov eur. „Vyslalo by to aj vhodný signál podnikateľskému prostrediu, že štát nemá záujem bez rozmyslu „dojiť“ významnú časť jeho ziskov, ale snaží sa nájsť rozumnú rovnováhu, ktorá podnikateľov nemotivuje zisky optimalizovať a vyhýbať sa daňovým povinnostiam,“ tvrdí AFISP.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému: