Priemerná mzda v závere roka, v súlade s očakávaniami, opäť výraznejšie vzrástla a dokonca si pripísala najsilnejšiu dynamiku medziročného rastu od posledného kvartálu 2004, t.j. za posledných 19 rokov. Nadpriemerný rast miezd v závere roka zaknihovali najmä sektory verejnej správy, ktoré ťažili i zo septembrového plošného zvyšovania miezd vo verejnom sektore. Dynamicky však ďalej rástli i mzdy v komerčnej časti ekonomiky, ktoré v sebe cez spätnú indexáciu miezd reflektujú rekordne vysokú infláciu v minulom období.
Po dlhšom období mzdy, v súlade s očakávaniami, zaznamenali nárast aj v reálnom vyjadrení – prvý po takmer dvoch rokoch (od konca roku 2021). Okrem zrýchlenia nominálneho rastu miezd, reálnym mzdám návratu do čiernych čísel pomohla aj postupne ustupujúca inflácia. Reálna mzda pritom v závere roka rástla naprieč odvetviami slovenskej ekonomiky – jej pokles zaznamenalo (v priemere) len jedno odvetvie (administratívne služby).
Hrubá mesačná mzda dosiahla na Slovensku v poslednom štvrťroku minulého roka v priemere 1569 EUR a bola tak o 10,6% vyššia ako v rovnakom období minulého roka. V priemere za celý rok mzda vzrástla v priemere o 9,7% na 1430 EUR a zaznamenala najrýchlejší rast za posledných 19 rokov. Postupne ustupujúca inflácia i zrýchlený nominálny rast miezd podporený verejným sektorom i spätnou indexáciou miezd v komerčnej časti ekonomiky prispeli k obnoveniu reálneho rastu miezd v závere roka. Reálna mzda sa v štvrtom štvrťroku medziročne zvýšila o 3,9% a zaznamenala prvý nárast od konca roku 2021.
Ani pomerne dynamicky nárast reálnej mzdy v závere roka však nedokázal vymazať straty z predchádzajúcich štvrťrokov. V priemere za celý rok 2023 reálne mzdy v klesli o 0,7% a zaznamenali tak pokles druhý rok v rade. Reálna mzda v závere roka bola pritom stále o takmer 4% nižšia ako v závere roka 2021, t.j. pred obdobím energetickej krízy a prepadom reálnych príjmov zamestnancov. Očakávame pritom, že straty z obdobia rekordne inflácie sa reálnej mzde podarí plne vymazať až na prelome rokov 2025/26.
Napriek zrýchleniu rastu miezd v závere roka, nominálny rast miezd podľa predbežných údajov stále jemne zaostával za nominálnym rastom produktivity práce. Ani zvýšená dynamika rastu miezd by tak nateraz nemala ohrozovať ziskovosť väčšiny subjektov v ekonomike. Relatívne krátke obdobie zaostávania rastu miezd za rastom produktivity práce (nominálne) sa však najskôr blíži ku svojmu koncu. Kým mzdy aj v úvode tohto roka bude najskôr stále podporovať spätná indexácia miezd, rast nominálnej produktivity práce už bude citeľnejšie spomaľovať ustupujúca inflácia (spotrebiteľská i výrobcov). Už tento rok tak najskôr opäť budeme pozorovať jav typický pre predchádzajúce desaťročie – nárast jednotkových nákladov práce.
Tlak na rast miezd bude pritom stále podporovať napätý trh práce (nedostatok pracovnej sily). To je zlou správou pre dlhodobú mzdovú konkurencieschopnosť ekonomiky, najmä pre časť priemyslu založeného na lacnej pracovnej sile. Bez investícií do inovácií a zrýchlenia rastu produktivity práce pravdepodobne nebude tento dlhodobý trend (ktorý sa infláciou len na krátky čas technicky prerušil) udržateľný a ekonomika by sa tak mohla pomaly blížiť k bodu zlomu, kedy buď nastane výrazná korekcia (nadol) miezd (resp. jednotkových nákladov práce) alebo sa zastaví ďalší ekonomický rast. Naopak, na rozdiel od minulého roka už mzdy nepodporí verejný sektor, kde tento rok ostávajú mzdy zmrazené.
Rast miezd v závere roka citeľnejšie potiahol verejný sektor. Najrýchlejšie rástli mzdy vo vzdelávaní, o 17,9%, nadpriemerný medziročný nárast si však pripísali aj verejná správa (13,6%) a zdravotníctvo (12,1%). Dynamicky rástli mzdy aj v menších (komerčných) sektoroch ekonomiky ako ťažba (17,30, dodávky vody (14,1%), či činnosti v oblasti nehnuteľností (13,6%). Jemne nadpriemerný rast miezd si však pripísali aj finančné služby (11,4%) a z pohľadu zamestnanosti najdôležitejšia priemyselná výroba (11,2%).
Na opačnej strane rebríčka nájdeme administratívne služby (5,8%), ktoré boli jediným odvetvím ekonomiky s medziročne klesajúcou reálnou mzdou. Podľa údajov voľných pracovných pozícií (úradov práce – ÚPSVaR) zaznamenali práve administratívne pozície minulý rok relatívne citeľný úbytok. Nižší dopyt po zamestnancoch v tejto oblasti tak najskôr vyústil aj do zmiernenia mzdových tlakov v sektore a spomalenia dynamiky rastu miezd, ktorá tak stále nedosiahla ani úroveň inflácie. Relatívne utlmený rast miezd však nájdeme aj v sektore IT a komunikácií (7,1%), či v umení, zábave a rekreácií (7,8%).
Najnižšiu priemernú mzdu (887 EUR) dostávajú stále zamestnanci v hoteloch a reštauráciách, najvyššiu (2551 EUR) v IT a komunikáciách.
Z hľadiska regiónov rástli mzdy v závere roka najrýchlejšie v Žilinskom (12,1%) a Prešovskom (12,0%) kraji, naopak najpomalšie v Trnavskom kraji (8,5%). Rozdiely v priemernej mzde medzi regiónmi Slovenska ostávajú naďalej pomerne veľké – kým v Bratislavskom kraji dosahuje priemerná mzda až 1897 EUR, v Prešovskom len 1247 EUR
Výhľad
Vysoká inflácia minulého roka by mala cez spätnú indexáciu miezd i tento rok naďalej podporovať rast nominálnej mzdy v komerčnej časti ekonomiky. Na rozdiel od minulého roka však už priemerná mzde nedostane dodatočný impulz z verejného sektora. Medziročne síce v prvej polovici bude ešte doznievať minuloročné (septembrové) zvýšenie miezd vo verejnom sektore, dynamika rastu miezd sa však už začne citeľnejšie spomaľovať.
V priemere za celý rok očakávame, že nominálna mzda by mala vzrásť o približne 7%. Keďže však zároveň bude pokračovať i zvoľňovanie inflácia, ktorá by sa mala pohybovať v priemere za celý rok na úrovni okolo 3%, reálne mzdy by si mali pripísať pomerne citeľné zrýchlenie. V priemere by tento rok mohli vzrásť až o približne 4%, na úrovne z roku 2021 sa však najskôr vyšplhajú až v druhej polovici roku 2025, resp. na prelome rokov 2025/26.
Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank