Začiatok roka je už tradične spojený s daňovými povinnosťami. Nejde len o vlaňajšie zárobky či cestnú daň, ale aj o priznanie domu, bytu či pozemku. Ich majitelia či napríklad aj užívatelia musia do konca januára podať daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti. Keďže ide o miestnu daň, priznanie sa nepodáva na daňový úrad, ale priamo mestu či obci, v ktorej sa majetok nachádza. Táto povinnosť sa navyše týka len ľudí, ktorí získali nehnuteľnosť v minulom roku. Samotnú daň nebudú platiť hneď, ale až pred tohtoročným letom.

Povinnosť podať daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti má podľa zákona každý, kto vlani kúpil, predal alebo získal nehnuteľný majetok do správy či nájmu. Keďže daň z nehnuteľnosti sa platí v aktuálnom roku, kedy sa podáva priznanie, z hľadiska vlastníctva sa pozerá na vlaňajšok. Inak povedané, ak niekto kúpil dom, byt či záhradu v minulom roku, musí podať priznanie. To isté platí pre správcov či nájomcov. V ich prípade musí ísť napríklad o správu štátneho majetku či nájom zapísaný v katastri. Priznanie musia podávať aj takzvaní užívatelia majetku, ktorý nikto nevlastní.

Majitelia, ktorí už v minulom roku podávali daňové priznanie a v ich vlastníctve sa nič nezmenilo, priznanie nepodávajú. Daň si totiž daňovník nepočíta sám. Jeho úlohou je len vypísať a podať daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti. O výpočet sa už postará daná samospráva. Daň sa neplatí hneď v januári, ale spravidla sa rozhodnutia zo strany obcí a miest posielajú v máji. Každý ďalší rok potom už majiteľovi posiela samospráva vyrubenú daň automaticky. Výšku dane a ďalšie podmienky si určujú mestá a obce vo svojich všeobecne záväzných nariadeniach.

Daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti v skratke:

  • Daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti musí podať vlastník, správca, nájomca či užívatelia nehnuteľnosti.
  • V prípade spoluvlastníctva podáva priznanie každý majiteľ podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu.
  • Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť, že ich bude zastupovať jeden z nich, vtedy ručia za daň do výšky svojho podielu.
  • Ak je stavba v bezpodielovom vlastníctve manželov, daňovníkom sú obaja manželia, priznanie podáva jeden z nich.
  • Rozhodujúcim obdobím na povinnosť podania daňového priznanie je 2. január 2023 až 1. január 2024.
  • Daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti je daňovník povinný podať najneskôr 31. januára 2024.
  • Správcom dane je v tomto prípade mesto alebo obec. Kto nestihne podať priznanie, môže dostať aj pokutu.
  • Majitelia, ktorí sa k nehnuteľnosti dostali dedením, musia podať priznanie do 30 dní od získania nehnuteľnosti.
  • Nehnuteľnosti získané cez dražbu musia byť priznané v mesiaci nasledujúcom po mesiaci od získania nehnuteľnosti.
  • Ak sa už pri priznanej nehnuteľnosti nič nezmenilo, majiteľ dostane automaticky vypočítanú daň.

Niekto musí priznať hneď, iný nikdy

Výnimku v termíne podávania priznania majú majitelia, ktorí sa k domu či pozemku dostali cez dražbu či dedením. Pri dedení sa priznanie podáva do 30 dní od získania nehnuteľnosti. V prípade dražby to musí byť v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bola nehnuteľnosť vydražená. Majitelia nehnuteľností si musia dať pozor aj na zmeny, ktoré mohli vlani pri ich majetku nastať. Priznanie potom musí na novo podať napríklad majiteľ, ktorý robil na dome prístavbu či taký, ktorý zmenil záhradu na stavebný pozemok.

Okrem toho majú niektoré nehnuteľné majetky viacero vlastníkov. Každý z nich môže vlastniť napríklad časť rodinného domu alebo výmeru pozemku. Vtedy musia svoje podiel priznať každý za seba, alebo sa dohodnúť na tom, že celú nehnuteľnosť prizná len jeden z nich a na daň sa poskladajú. Pri manželoch s bezpodielovým spoluvlastníctvom podáva daňové priznanie len jeden z nich.

Legislatíva tiež určuje, kedy sa za nehnuteľnosť dane neplatia. Týka sa to majetku, ktorý patrí obci, mestu či mestskej časti, ďalej majetku, ktorý využívajú napríklad zahraniční diplomati, nehnuteľnosti vo vlastníctve cirkví či zdravotníckych zariadení. Daň nemusia platiť ani samosprávy či štát za budovy, ktoré slúžia ako školy či škôlky. O týchto výnimkách hovorí priamo zákon, takže obce či mestá to nemôžu obísť vo svojich predpisoch. V nich ale môžu niekoho od dane oslobodiť ale ju znížiť. Najčastejšie dostávajú výnimku zo strany samosprávy občianske združenia, poľnohospodári, dôchodcovia či sociálne podniky.

Daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti
Daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti sa podáva najneskôr 31. januára 2024 (Ilustračné foto: Freepik)

Tri druhy priznania aj dane

Vo väčšine prípadov sa priznanie k nehnuteľnosti podáva v klasickej papierovej podobe a osobne na miestnom úrade. Niektoré obce a mestá ale už umožňujú vyplniť ho a podať elektronicky. Ak v ňom niekto urobí chybu a zistí to až po jeho podaní, môže ešte podať opravné alebo dodatočné daňové priznanie. Funguje to podobne ako pri priznávaní príjmov.

Existuje ešte čiastkové priznanie, ktoré musí použiť majiteľ, ak mu počas vlaňajška pribudli ďalšie nehnuteľnosti alebo ten, ktorý svoju nehnuteľnosť už predal alebo ju už jednoducho nevlastní. Obec či mesto bude potom, ako daň z nehnuteľnosti vypočíta, o jej výške informovať každého majiteľa zvlášť. Keď si takéto oficiálne oznámenie prevezmú, musia ju zaplatiť najneskôr do 15 dní. V opačnom prípade im hrozí pokuta až do výšky 3 000 eur.

Okrem toho platí, že daň sa z pozemkov, stavieb a z bytov či nebytových priestorov. Pri každom druhu nehnuteľnosti sa pritom sadzba odlišuje. Rozhoduje o tom samotná obec či mesto. Medzi pozemky patria napríklad orná pôda, záhrady, zastavené plochy a nádvoria či stavebné pozemky. Do stavieb sa zaraďujú akékoľvek stavby s jedným alebo viacerými nadzemnými alebo podzemnými podlažiami, ktoré majú svoj pevný základ. Patrí medzi ne napríklad rodinný dom. Daň z bytov či nebytových priestorov sa týka majiteľov, ktorí majú nehnuteľnosť v bytovke.

Ako podať daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti:

  • K podaniu daňového priznanie je potrebné si zabezpečiť tlačivo od obce alebo mesta.
  • Dani z nehnuteľnosti by sa malo venovať šesť strán formuláru na miestne dane.
  • Na prvej strane sa vypisujú len osobné údaje o daňovníkovi a jeho adresa.
  • Na druhej strane sa vyznačuje počet príloh k jednotlivým oddielom.
  • Do II. oddielu sa vypisuje daň z pozemkov – ak ho daňovník použije, vyznačí to aj v prílohách.
  • Do III. oddielu, ktorý má dve časti, sa vypisuje daň zo stavieb – ak ich daňovník použije, vyznačí to aj v prílohách.
  • Do IV. oddielu sa vypisuje daň z bytov a nebytových priestorov – ak ho daňovník použije, vyznačí to aj v prílohách.
  • V každom oddiely sa vypisuje rodné číslo vlastníkov, prípadné spoluvlastníctvo či identifikácia nehnuteľnosti.
  • Ak majiteľ získal nehnuteľnosť v minulom roku, bude ako prílohu potrebovať aj rozhodnutie z katastrálneho úradu.

Daň bude zrejme vyššia ako vlani

Ľudia v niektorých mestách a obciach ale budú v tomto roku platiť vyššiu daň z nehnuteľnosti ako vlani. Viaceré samosprávy totiž zvýšili svoje sadzby. Potrebujú naplniť rozpočty, z ktorých im ubudlo hlavne kvôli vysokej inflácii či prudkému rastu energií. Okrem toho sa im znížil príjem z príjmovej dane. Tá sa znížila kvôli rastu daňového bonusu na deti. Napríklad v hlavnom meste sa v tomto roku daň zvýši v priemere o 35 percent. V Košiciach sa sadzby dane za byty alebo rodinné domy určené na bývanie zvýšia o 27 percent a pozemky o 30 percent. Sadzby zvýšili napríklad aj Žilina, Trenčín či Prešov.

Napríklad za rodinný dom v centre Žiliny s výmerou 100 metrov štvorcových zaplatí vlastník v tomto roku 120 eur. Za byt v rovnakej časti mesta, ktorý má 70 metrov štvorcových, zaplatí vlastník v tomto roku 84 eur. Viac si priplatia ľudia, ktorí vlastnia nehnuteľnosti na podnikanie. Ak má budova napríklad 200 metrov štvorcových, vlastník za ňu tento rok zaplatí daň vo výške 1 300 eur.

Za byt v košickom Starom Meste s výmerou 70 metrov štvorcových zaplatí vlastník 70 eur za rok. Ak ide o priestor na podnikanie v nebytovom dome s rovnakou výmerou a v rovnakej lokalite, sadzba je vyššia. Majiteľ zaplatí 350 eur za rok. Daň z nehnuteľnosti je pomerne nižšia v menších mestách. Napríklad v Liptovskom Mikuláši v rámci centra mesta zaplatí majiteľ bytu s výmerou 70 metrov štvorcových ročnú daň vo výške 35 eur. Za nebytový priestor s rovnakou výmerou v bytovke, ktorý slúži napríklad na podnikanie, majiteľ zaplatí 126 eur ročne.

Prečítajte si ďalšie články na túto tému: