Investície do kryptomien učarovali aj množstvu Slovákov. Láka ich predovšetkým bitcoin. Začiatkom roka sa vyšplhal na rekordné úrovne, čo mnohí využili na výber svojich ziskov, no potom výrazne oslabil. Mnohí investori preto tušia príležitosť lacno nakúpiť. No ak niekto predá kryptomeny so ziskom, musí z neho odviesť daň z príjmu.
Aj keď kryptomeny sa do povedomia dostávajú aj v poslednom období, ministerstvo financií už v roku 2018 začlenilo zdaňovanie kryptomien do zákona o dani z príjmov ako aj do zákona o účtovníctve. Navyše vydalo aj metodické usmernenie k zdaňovaniu kryptomien.
„Zákon o dani z príjmov vymedzuje základný princíp zdanenia príjmu plynúceho v súvislosti s akýmkoľvek možným ziskom súvisiacim s virtuálnou menou, ktorým je zdanenie v čase realizácie predaja virtuálnej meny – čo znamená, že virtuálna mena podlieha zdaneniu v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k výmene virtuálnej meny za majetok, výmene virtuálnej meny za inú virtuálnu menu, výmene virtuálnej meny za poskytnutie služby alebo odplatný prevod virtuálnej meny,“ uviedlo ministerstvo financií.
Táto definícia podľa neho určuje hlavný moment zdanenia a to v čase, kedy sa za virtuálnu menu získava niečo, čím sa môže daná virtuálna mena oceniť. Napríklad vyťažená virtuálna mena sa zdaní v tom zdaňovacom období, kedy si za predmetnú vyťaženú virtuálnu menu daňovník kúpil napríklad nehnuteľnosť. „Pri výmene virtuálnej meny za inú virtuálnu menu ide o použitie virtuálnej meny ako platobného prostriedku,“ tvrdí ministerstvo financií.
Nezaplatili ste daň z predaja kryptomeny? Hrozí vám pokuta
Pri príjmoch z kryptomien sa platí daň len zo zisku. To znamená, že z príjmu si môžeme odpočítať výdavky. „Medzi výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie príjmu z predaja takej virtuálnej meny, ktorá bola nadobudnutá výmenou za inú virtuálnu menu, možno zahrnúť reálnu hodnotu virtuálnej meny zistenú ku dňu výmeny,“ tvrdí ministerstvo. No ak sú výdavky vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada.
Príjem z predaja kryptomien je potrebné uviesť v daňovom priznaní. Ak napríklad obchoduje s kryptomenami zamestnanec, nemôže za neho jeho daňové povinnosti vysporiadať zamestnávateľ, ale musí sám podať daňové priznanie typu B. „V prípade, že daňovník daňové priznanie za dané zdaňovacie obdobie už podal a následne zistil, že mu plynul aj príjem z predaja virtuálnych mien, ktorý do daňového priznania nezahrnul, podáva opravné alebo dodatočné daňové priznanie v závislosti od toho, či už uplynula lehota na podanie daňového priznania,“ povedala hovorkyňa Finančného riaditeľstva SR Martina Rybanská.
Ak by niekto nezdanil takýto príjem, prichádza k štandardnému uplatneniu sankcií podľa daňového poriadku. Ak niekto nepodá daňové priznanie, hrozí mu pokuta od 30 do 16-tisíc eur. V prípade, že daňovník nepodá priznanie ani na výzvu daňového úradu, môže dostať pokutu 60 až 32-tisíc eur.
Ak bude mať príjem z kryptomien človek, ktorý ich nemal zaradené v obchodom majetku, ide podľa metodického usmernenia ministerstva financií o takzvané ostatné príjmy. Aj keď si z ostatných príjmov možno štandardne odpočítať 500 eur, v tomto prípade to neplatí. „Oslobodenie príjmov od dane uvádzané v § 9 zákona o dani z príjmov sa na tieto príjmy nevzťahuje,“ tvrdí M. Rybanská.
Obchodníci s kryptomenami musia identifikovať všetkých klientov
Od novembra minulého roku je účinná novela zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu, ktorá po novom zaviedla monitorovanie neobvyklých obchodných operácií vykonávaných prostredníctvom virtuálnej meny. Povinnými osobami, ktoré musia nahlasovať neobvyklé finančné transakcie, sa po novom stali aj poskytovatelia služieb peňaženky virtuálnej meny ako aj poskytovatelia služieb zmenárne virtuálnej meny. Tieto transakcie tak musia nahlasovať aj firmy, ktoré ponúkajú obchodovanie s kryptomenami.
Spoločnosti, ktoré poskytujú peňaženky pre kryptomeny alebo obchodovanie s nimi, musia ešte pred uzatvorením obchodu overiť svojich klientov. Overiť si musia nielen fyzické ale aj právnické osoby. V prípade firiem musia obchodníci s kryptomenami vyžadovať aj osvedčenie o registrácii, respektíve výpis z príslušného registra. A zároveň musia identifikovať osobu, ktorá je oprávnená v mene danej firmy konať.
Tieto povinnosti sa pritom netýkajú len nových klientov, ktorí začali s kryptomenami obchodovať po nadobudnutí účinnosti novely zákona. „Vo vzťahu k existujúcim klientom musia tieto povinné osoby zaviesť súbor nových opatrení do 31. mája 2021,“ tvrdí M. Rybanská.
Po novom musia všetci obchodníci s kryptomenami ako aj prevádzkovatelia peňaženiek nahlasovať neobvyklé obchodné operácie finančnej spravodajskej jednotke. Tá ich následne nahlási finančnej správe, ak budú splnené podmienky podľa zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti. Finančná správa vďaka tomu dostane informáciu o konkrétnych ľuďoch, ktorí obchodujú s kryptomenami na burze, ale aj prostredníctvom bankomatu na bitoiny a podobne.
„Tieto informácie bude Finančná správa využívať na účely výkonu kontrolnej činnosti a môžeme očakávať, že výstupy kontrolnej činnosti budú môcť identifikovať nielen daňové podvody viazané na kryptomeny, ale tiež aj na iné podvodné konania, vo vzťahu ku ktorým však Finančná správa nemá zákonné kompetencie,“ povedala M. Rybanská.
