Škody, ktoré vznikajú v bytovkách, sú pri poistnom plnení špecifické. Bytové domy sú totiž poistené ako celok a zároveň v nich môžu byť samostatne poistené aj jednotlivé byty. Keď sa niečo stane v spoločných priestoroch alebo na budove, škoda by mala byť preplatená z poistenia bytovky. Ak by nehoda nastala v byte, vzťahuje sa na ňu poistenie nehnuteľnosti. V praxi sa ale stávajú prípady, kedy je problém nájsť hranicu medzi spoločnými priestormi a samotnými bytmi. Rozhodujúcim faktorom je aj to, kto škodu spôsobil a či má uzatvorené poistenie zodpovednosti.

O tom, že poisťovne môžu rôzne vidieť, z ktorej poistky treba platiť škodu, svedčí aj prípad, ktorý sa stal pred niekoľkými rokmi a koncom minulého roku bol zverejnený vo facebookovej skupine Fórum zlatá minca. V jednom z bytových domov na vrchnom poschodí praskla pancierová hadica na vodu. Umiestnená bola medzi vodomerom bytu a hlavným prívodom vody. Bola kúpená a inštalovaná ako spoločný rozvod vody na bytový dom. Unikajúca voda následne vytopila niekoľko bytov, ktoré sa nachádzali nižšie. Byt, v ktorom praskla hadica, ale aj celá bytovka, boli poistené v rovnakej spoločnosti. Poisťovňa škodu ani z jedného poistenia nepreplatila.

Pri poistení bytovky argumentovala tým, že hadica praskla až za miestom rozvodu vody, ktorý už patrí k bytu. Podľa poisťovne totiž končí spoločné vodovodné potrubie v stúpačke na takzvanom rozbočovači vody a to aj v prípade, že ďalšie potrubie bolo financované ako spoločné zariadenie domu. Z poistenia bytu odmietla plnenie s argumentom, že prasklo potrubie, ktoré je súčasťou nehnuteľnosti a nie bytu. Uviedla, že keby praskla hadica medzi stenou a práčkou, tak by škodu uhradila.

Poistenie bytového domu a bytu

Podľa finančného analytika z OVB Allfinanz Slovensko Mariána Búlika vo všeobecnosti platí, že rozvody od spoločného zariadenia pre celý dom, ako sú stúpačky pre vodu, respektíve od elektromeru a plynomeru sú v majetku majiteľa bytu. „Čiže ak vznikne porucha či poistná udalosť na tejto časti rozvodov, rieši to majiteľ z poistenia bytu. Opačne platí, že stúpačka samotná a rozvody pred elektromerom či plynomerom sú súčasťou spoločných priestorov a kryje ich poistenie celého bytového domu,“ vysvetľuje analytik.

Poisťovne podľa jeho slov nemajú dôvod riešiť, komu patrí deliaca stena medzi spoločnými priestormi a bytom. „Ak sa v danej stene udeje nejaká udalosť, poisťovňa sa tým bude zaoberať, dopredu to nerieši. Faktom je, že v poistení bytu ani bytového domu sa presne neuvádza, ktorá priečka je krytá ktorým poistením. Poistenie definuje iba predmet poistenia s jeho adresou a poistnou sumou,“ ozrejmuje M. Búlik. Jednotlivé poisťovne potom vo svojich podmienkach definujú, čo konkrétne zahŕňa poistenie nehnuteľnosti na byte a čo na celej bytovke.

poistenie bytového domu
Poistenie bytového domu kryje škody v spoločných priestoroch (Ilustračné foto: Depositphotos/Poistenie bytového domu)

Zároveň platí, že prasknuté potrubie musí byť zahrnuté aj v rizikách poistenia. Poisťovne to definujú ako vodovodné škody. Dôležitou súčasťou je aj pripoistenie zodpovednosti z vlastníctva nehnuteľnosti. Keď praskne potrubie v jednom byte a kvôli tomu majiteľ vytopí susedov, tieto škody sú hradené práve z krytia zodpovednosti. Susedia si môžu nárokovať náhradu z vlastných poistiek, ale nakoniec poisťovne budú peniaze vymáhať od majiteľa, ktorý ostatné byty vytopil. Ak nemá poistenie zodpovednosti, musí to zaplatiť sám.

Podobný problém mohol nastať aj v prípade, ktorý je uvedený na začiatku článku. Pri poistení bytovky mohlo chýbať krytie zodpovednosti, alebo mal byt, ktorý vytopil ostatné, len poistenie zodpovednosti v rámci domácnosti. Vtedy pripoistenie zodpovednosti kryje škody, ktoré spôsobia členovia domácnosti či napríklad ich domáce zviera. Pri zodpovednosti v rámci nehnuteľnosti môže poisťovňa preplatiť škody, ktoré vzniknú kvôli samotnej stavbe. Patrí tam napríklad aj vytopenie susedov.

Ako to funguje v poisťovniach

Poisťovne na Slovensku môžu škody v bytovkách posudzovať rozdielne. Portál Finsider preto zisťoval, ako definujú hranicu medzi bytom a spoločnými priestormi.

Allianz – Slovenská poisťovňa presne definuje zoznam vecí, ktoré patria k bytu a ktoré k celej budove. Za stavebné súčasti bytu považuje maľby, tapety, obklady, lepené a inak pevne spojené podlahové krytiny, ohrievače vody, sanitu, vodovodné batérie, etážové kúrenie, boilery, krby, malé klimatizácie, digestory, kuchynské linky bez zabudovaných elektrospotrebičov, zabudované telekomunikačné a zabezpečovacie systémy, potrubné rozvody vody, plynu, elektroinštalácie, kúrenia, kanalizácie, klimatizácie okrem stúpacieho vedenia vrátane uzatváracích ventilov, okná bytu, ústredné kúrenie aj radiátory. Súčasťou bytovky ako celku sú podľa poisťovne základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie. Do spoločného zariadenia patria výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočíkarne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.

Union poisťuje bytový dom ako celok a kryje škody na všetkých rozvodoch vody, plynu, elektriny, aj na spoločných, aj na tých, ktoré patria k jednotlivým bytom a sú majetkom vlastníka bytu. V rámci poistenia bytu poisťovňa kryje rozvody vody, elektriny a plynu, ktoré patria k bytu. „Toto klient môže zistiť z kúpnopredajnej zmluvy, prípadne sú to všetky rozvody, ktoré sú po meracie zariadenia. Ak napríklad dôjde ku škode na spoločnej prípojke v bytovom dome, takúto škodu by sme hradili z poistenia bytového domu. Z poistenia bytového domu je však možné hradiť aj škody vzniknuté na rozvodoch jednotlivých bytov, keďže sú tiež predmetom poistenia v tomto produkte. Záleží od toho, z ktorej zmluvy si klient škodu uplatní,“ tvrdí hovorkyňa Unionu Beáta Dupaľová Ksenzsighová.

Poistenie bytového domu sa v Generali vzťahuje komplexne na celý bytový dom vrátane spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva stavby. Za stavbu sa v poisťovni považujú aj prípojky inžinierskych sietí vo vlastníctve poisteného maximálne do vzdialenosti sto metrov od poisťovanej stavby. „V prípade vzniku škody poistným rizikom únik vody z vodovodného zariadenia pristupujeme k tejto poistnej udalosti ako k celku, čiže hradíme škody, ktoré vznikli na stavebných súčastiach jednotlivých bytov a hradíme aj poškodené spoločné časti budovy. Pri poistení nehnuteľnosti bytu kryje Generali okrem samotného bytu aj spoločné časti, spoločné zariadenia a príslušenstvo bytového domu, avšak len do výšky spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu,“ uvádza hovorkyňa Generali Katarína Ondra.

Poisťovňa Kooperativa tvrdí, že škody na prípojkách vody, elektriny a plynu a ďalších prívodoch sú kryté poistením bytu, ak sú umiestnené v jeho priestoroch bytu. Za ich údržbu a revíziu je podľa poisťovne zodpovedný majiteľ bytu. „Za hranicou bytu ide o spoločné priestory, ktoré kryje poistenie bytového domu. Obvodové múry celého bytového domu spadajú pod poistenie bytového domu. Ak je však byt poistený ako nehnuteľnosť, potom jeho stavebné súčasti, ako napríklad okná, rolety, vchodové dvere a steny v byte sú predmetom poistenia bytu. Chodby, výťahy, schodisko, stúpačky tvoria spoločný priestor a patria pod poistenie bytového domu,“ vymenúva hovorkyňa Kooperativy Silvia Nosková Illášová.

Prečítajte si ďalšie články na túto tému: