Ešte na začiatku roka, keď Finsider zisťoval, čo bude s plánovanou výstavbou planetária, sa mesto Bratislava aj developeri River Parku II. dušovali, že projekt planetária je stále aktuálny, no dnes je realita už iná. Červená budova, ktorá pripomínala kvapku krvi, sa už s najväčšou pravdepodobnosťou nepostaví.
Nechce ju mesto a developeri sa len prispôsobili jeho želaniam. I keď je zrejmé, že na planetáriu im tiež veľmi nezáležalo.
Prečo verejná budova, ktorá mala slúžiť na vzdelávacie centrum o vesmíre nebude postavená a čo bude stáť namiesto nej, naznačuje návrh dodatku k zmluve medzi mestom a developerom, ktoré vo štvrtok schválilo mestské zastupiteľstvo, v ktorom má väčšinu strana primátora Matúša Valla Team Bratislava.
Dôvody ústupu od výstavby planetária
Magistrát navrhuje zrušiť záväzok developera Woal, za ktorým sú dvaja známi developeri J&T Real Estate a Cresco Real Estate, že postaví planetárium a mediátéku. Takisto už nemusí inštalovať sochy a vitráže zo zbúraného Parku kultúry a oddychu (PKO). Ten developeri zbúrali už v roku 2016 napriek protestom verejnosti. Protestujúci argumentovali, že Bratislava nebude mať žiadnu koncertnú sálu, čo sa aj potvrdilo. Výstavbu planetária s developermi dohodol ešte bývalý primátor Ivo Nesrovnal po rokoch súdnych sporov.
Mesto zdôvodňuje vzdanie sa planetária tým, že neodzrkadľuje potreby rozvoja mesta a že veda a technika už pokročili, takže aktivity planetária už nie sú aktuálne.
Magistrát tiež argumentuje, že technické vybavenie planetária je už teraz zastarané a o niekoľko rokov ho môže nahradiť virtuálna realita.
Podľa Juraja Kubicu z občianskeho združenia Slovenské planetáriá, ktoré planetárium v Bratislave presadzovalo, je tento argument mesta mylný. „Podľa tejto línie úvah by pokročilá virtuálna realita mohla nahradiť aj divadlá, múzeá a galérie, keďže stačí kvalitná digitálna technika a netreba udržiavať drahé verejné inštitúcie,“ tvrdí aktivista.
Peniaze pôjdu na iné projekty
Namiesto planetária mesto žiada od firmy Woal vyplatiť ako „odškodné“ 8,2 milióna eur. Na mieste, kde budova mala stáť, vyrastie verejne prístupné námestie s parkom. V tomto priestore bude môcť developer postaviť jednu menšiu budovu, napríklad kaviareň alebo reštauráciu.
Okrem toho developer by mal prispieť na projekty komplexnej obnovy Námestia SNP s okolím (Živého námestia) a vybudovanie Plató Staromestská sumou dva milióny eur.
Práva Plató, čiže prekrytie rušnej Staromestskej cesty 218 metrov dlhým a 20 metrov širokým parkom s ihriskom, stromami a ďalšou zeleňou je „srdcovka“ primátora Bratislavy Matúša Valla. Ten s týmto projektom zaoberal ešte ako architekt a podrobnosti zverejnil vlani. Projekt má podľa odhadov stáť 18 miliónov eur, takže finančná kompenzácia, ktorú mesto žiada od developera, by jeho náklady nepokryla úplne.
Tento projekt kritizuje aj bývalý primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal vo svojom blogu. Tvrdí, že Plató je technicky a finančne náročné, a môže to byť projekt „z ríše snov“. Nesrovnal preto vyjadril obavy, že v hlavnom meste nakoniec nebude ani jeden z projektov, píše TASR.
Developeri sú spokojní
Developeri za firmou Woal súhlasia s peňažnou kompenzáciou vo výške viac ako osem miliónov eur výmenou za to, že nebudú musieť postaviť planetárium. Tvrdia, že tým len vyšli v ústrety mestu a sľubujú, že priestor vyhradený pre planetárium bude naďalej prístupný verejnosti.
„Na základe požiadavky magistrátu sme súhlasili s dodatkom k dohode, ktorá upravuje vzájomné vzťahy súvisiace s investičným projektom na nábreží Dunaja. V rámci pokračovania River Parku tak vznikne námestie so vzrastlou zeleňou,“ uviedol Daniel Suchý hovorca JTRE.
Sľubuje, že pri River Parku zachovajú koncepciu otvoreného verejného priestoru, vytvoria pokojné vnútorné nádvoria a zároveň plnohodnotnú mestskú promenádu pri Dunaji.
Zástancovia planetária sú sklamaní
Občianske združenie Slovenské planetáriá, ktoré spolupracovalo na projekte planetária osem rokov, je teraz sklamané a rozhodnutie mesta kritizuje.
Okrem toho argumentuje, že Bratislava je jediné hlavné mesto v EÚ, ktoré nemá planetárium. Navyše projekt už bol vo vysokom štádiu prípravy na stavebné povolenie. Podľa J. Kubicu pre planetárium je hotový architektonický plán, biznisplán aj výber technológií. Stačilo už len začať stavať.
Nepáči sa mu ani to, že hoci sa mesto pod vedením M. Valla snaží pôsobiť ako otvorené pri komunikácii s verejnosťou, v tomto prípade to tak nebolo. „Návrh dodatku primátor dohodol za zatvorenými dverami, takže sa k tomu verejnosť dostala až krátko pred hlasovaním a odmietal materiál stiahnuť,“ hovorí Kubica.
Tiež tvrdí, že primátor pre mesto nedohodol dostatočnú protihodnotu za zrušený projekt. „Namiesto planetária mesto dostane do troch rokov po kolaudácii posledného objektu v River Parku II. 8,2 miliónov eur do rozpočtu na bližšie neurčené výdavky a to môže byť až po roku 2030,“ pripomína J. Kubica. Vtedy už nemusí byť M. Vallo primátorom, keďže druhé funkčné obdobie mu končí v roku 2026.
Napokon aktivista pripomína, že ostatné mestá v okolí na rozdiel od Bratislavy do planetárií investujú milióny eur. V Brne iba nedávno dokončili rekonštrukciu za 97,4 miliónov českých korún (4 milióny eur). Berlínske planetárium prešlo obnovou za 13 miliónov eur. Praha plánuje rekonštrukciu svojho planetária za 300 miliónov korún (12,5 miliónov eur).
Ako sa z PKO stalo zbúranisko
2005 – Mestské zastupiteľstvo na základe odporúčania magistrátu pod vedením primátora Andreja Ďurkovského predalo za 9,33 milióna eur pozemky pod budovou PKO firme Henbury Development bez verejnej súťaže a verejnej diskusie.
2006 – Firma dostala búracie povolenie. Proti búraniu vtedy vznikla petícia, ktorú podpísali aj známe osobnosti z oblasti kultúry. Po tlaku verejnosti sa primátor mesta Andrej Ďurkovský rozhodol, že mesto pozemky získa späť.
2009 – Spoločnosť Henbury žiadala za prípadný predaj pozemkov 24,7 milióna eur. Mestu sa suma zdala príliš vysoká. Búranie PKO sa zastavilo.
2011 – Vtedajšie vedenie mesta vstúpilo s developerom do súdneho sporu o vrátenie budov.
2015 – Prišlo k mimosúdnej dohode mesta s developerom Henbury Development.
2016 – PKO sa zbúralo a spustilo sa aj povoľovanie nového developmentu cez EIA.
2019 – Začatie územného konania k projektu Eurovea 2.
2020 – Návrh o vydanie zmeny územného rozhodnutia o umiestnení stavby.
2022 – Začína sa nové územné konanie.
2023 – Mesto rozhodlo o zrušení projektu planetária.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému: