Národnej banke Slovenska (NBS) sa nepáči, že ľudia si pri refinancovaní hypoték čoraz častejšie navyšujú svoje úvery a predlžujú splatnosť. Mnohí dlžníci budú pritom svoje hypotéky splácať aj po odchode na dôchodok, čo je podľa NBS rizikové. Po odchode do penzie totiž ľuďom zvyčajne klesá príjem a tak nemusia mať dostatok peňazí na splácanie hypoték.

Riziko by sa podľa centrálnej banky zvýšilo, ak by dlžníci využili budúci rast svojich zárobkov na ďalšie navyšovanie dlhu. „Takéto rizikové správanie je naozaj u časti zadlžených domácností vidieť, pričom je často spúšťané aktivitami finančných sprostredkovateľov. Niektoré domácnosti dokonca navyšujú svoje dlhy nad rámec rastu svojich príjmov, pričom využívajú možnosť dodatočného predĺženia splatnosti, niekedy aj v kombinácii so zvýšením podielu splátok k príjmu. Takéto dodatočné navyšovanie dlhu v budúcnosti môže spôsobiť, že nebudú mať dostatočný príjem na splátky,“ tvrdí NBS v Správe o finančnej stabilite.

Dlhy rastú rýchlejšie ako príjem

Generálna tajomníčka Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov Darina Huttová odmietla, že by sprostredkovatelia boli zodpovední za neúmerné zadlžovanie ľudí. „Tvrdenie, že aktivity finančných sprostredkovateľov spôsobujú zadlženosť domácností v neprijateľnej miere a v neprijateľnej lehote je zásadne mylná interpretácia, s ktorou nie je možné súhlasiť,“ vraví.

Podľa D. Huttovej finanční sprostredkovatelia fungujú ako jeden z distribučných kanálov bankových produktov. Okrem nich banky využívajú aj vlastných zamestnancov a viazaných agentov. „Spoločné pre všetky distribučné kanály je to, že pri sprostredkovaní napríklad aj úverov, či rovnako tak hypotekárnych úverov, môžu sprostredkovať len tie podmienky, na ktorých banka dôrazne trvá a súhlasí s nimi po preverení spôsobilosti splácať svoj dlh vo výške a v lehote u každého klienta jednotlivo,“ vraví.

Nezávislí sprostredkovatelia podľa nej plnia svoju zákonnú povinnosť sprostredkovať klientovi produkty, ktoré neodporujú jeho potrebám a možnostiam. Viazaní agenti a zamestnanci bánk, ktorí v rámci svojho zamestnania vykonávajú finančné sprostredkovanie, zase podľa nej „konajú v súlade s pokynmi hypotekárnej banky.“

Podľa centrálnej banky až polovica nových úverov na refinancovanie je spojená s navýšením dlhu. Refinancujúce úvery, pri ktorých sa navyšuje dlh, majú pritom podľa NBS v porovnaní s ostatnými úvermi viaceré rizikovejšie črty. „Na rozdiel od nových úverov výška refinancujúcich úverov s navýšením rastie rýchlejšie ako príjem dlžníkov. Navyšovanie dlhu teda nie je spojené len s rastom príjmu, ale domácnosti často svoj dlh zvyšujú aj prostredníctvom predlžovania splatnosti a častejšie sú aj blízko limitu pre maximálny pomer splátok k príjmu,“ uviedla NBS.

NBS obviňuje sprostredkovateľov z toho, že množstvo ľudí bude splácať hypotéku aj na dôchodku
Hypotéka na dôchodku môže byť problém (Ilustračné foto: Andrea Piacquadio na Pexels)

Niektorí budú splácať hypotéku aj po sedemdesiatke

Centrálna banka si všíma aj to, že navýšenie pri refinancovaní banky vo väčšej miere poskytujú aj ľuďom s nižším príjmom. Častejšie ako pri iných úveroch prichádza aj k založeniu viacerých nehnuteľností. Vďaka tomu si môže žiadateľ požičať viac peňazí, ako keby založil len jednu nehnuteľnosť.

„Navyšovanie úverov je navyše spojené aj s predlžovaním doby ich splatnosti. Týmto klientom s pribúdajúcim vekom pribúdajú aj dlhy a ich splatnosť sa odsúva, neraz až do dôchodku,“ tvrdí NBS v Správe o finančnej stabilite.

Centrálna banka si všimla aj to, že pri navyšovaní úveru rastie podiel úverov, ktoré majú splatnosť 30 rokov. Ide o maximálnu splatnosť, ktorú môžu banky poskytnúť. Len pri desiatich percentách úveroch môžu poskytnúť výnimky, no väčšia bánk ich nedáva. Platí pritom, že čím viac si niekto navýši hypotéku, tým viac si väčšinou predlžuje aj splatnosť. „Z hypoték poskytovaných dnes bude každá tretia splácaná na dôchodku. Výnimkou už nie sú ani hypotéky, ktoré budú klienti splácať ešte niekoľko rokov po sedemdesiatke,“ uviedla NBS. Slovensko v tomto dokonca predbehlo aj niektoré európske krajiny s vyššom mierou zadlženia.

Prečo je hypotéka na dôchodku problém?

Úvery, ktoré budú ľudia splácať aj po odchode na dôchodok, sú rizikovejšie, pretože ne penzii má človek výrazne nižší príjem, ako keď pracuje. Aj keď dnes vieme vypočítať, o koľko sa pracujúcemu po odchode do penzii zníži príjem, nemožno to predpovedať dlhodobo. Centrálna banka pritom pri určení rizika vychádza z z dvoch odhadov. Kým základný odhad vychádza zo súčasného nastavenia dôchodkového systému, konzervatívny zohľadňuje nepriaznivé demografické trendy s tým, že budú zohľadnené zvýšením odvodov.

„Pri aktuálne poskytovaných úveroch miera rizika zatiaľ nie je vysoká, ale je vystavená vysokej miere neistoty a výrazne závisí od predpokladov vývoja v budúcnosti. Podiel úverov v riziku toho, že dôchodok nebude pokrývať splátky a nevyhnutné životné výdavky, sa výrazne zvyšuje pri konzervatívnom odhade miery náhrady a pri scenári pomalšieho rastu príjmov,“ tvrdí NBS.

Budúcich dôchodcov môže negatívne ovplyvniť aj zvýšenie nákladov – napríklad za lieky a zdravotnú starostlivosť. Do rizika nesplácania sa pritom môžu dostať najmä tí dlžníci, ktorí už počas poskytnutia úveru mali vysoký podiel splátok k príjmu.

Naopak dlžníkom by mohol pri splácaní úveru pomôcť budúci rasť príjmu. No závisí to od toho, ako ho daný dlžník využije. „Dlžníci by mali mať na pamäti, že pri prechode do dôchodku nastáva pokles príjmu. Samotná výška dôchodku v horizonte desiatok rokov je pomerne neistá a bude závisieť od viacerých faktorov – udržateľnosti prvého piliera dôchodkového sporenia, výnosnosti aktív v druhom a treťom dôchodkovom pilieri a pod.,“ uviedla NBS.

Ťažkosti so splácaním úveru na dôchodku môže podľa centrálnej banky zmierniť sporenie a tvorba finančného vankúša. Alternatívou môžu byť aj mimoriadne splátky. Tie však pri dnešných úrokových sadzbách nie sú veľmi rozšírené.

Prečítajte si ďalšie články na túto tému:

(Inzercia)