Tradičná jesenná turistika sa pred sezónnym zatvorením chodníkov môže skomplikovať. Kým lekárske ošetrenie pri zranení v slovenských horách kryje zdravotné poistenie, prípadnú pomoc Horskej záchrannej služby (HZS) si musia ľudia zaplatiť. Pre tieto prípady vzniklo na trhu poistenie na hory, ktoré je určené pre tieto prípady. Poistenie na hory počíta napríklad so zásahom a následnou prepravou vrtuľníkom, čo je najdrahšia položka záchrany.
Za zásah horskej služby sa platí priemerne okolo 400 eur. Ak je potrebné pátranie a vyslobodzovanie s nasadením vrtuľníka, cena sa môže vyšplhať až do niekoľko tisíc eur. Horská záchranná služba pritom vykonáva cez 2 000 zásahov ročne. Výnimkou je vlaňajšok, kedy počet klesol vplyvom pandémie v súvislosti s ochorením Covid-19.
Spoplatnená záchrana v horách má aj svoje výnimky. Nemusia za ňu platiť napríklad deti do 18 rokov, ktorým to preplatí štát. Iné je to aj pri lyžovačke na slovenských kopcoch. Ľudia vtedy v zásade nepotrebujú poistenie na hory, pri zraneniach náklady preplácajú zdravotné poistenie. To ale platí len vtedy, ak lyžiar využíva oficiálne a vyznačené zjazdovky.
Poistenie na hory má podmienky
Okrem toho, že poistenie na hory kryje zásah záchranárov, môže v rôznych balíkoch kryť napríklad aj batožinu, trvalé následky úrazu, smrť následkom úrazu či zodpovednosť za škodu na zdraví a majetku. Krytie sa zvyčajne uzatvára len na stanovené obdobie, ale na výber sú aj ročné poistky.
Niektoré poisťovne majú pomoc záchranárov už ako súčasť cestovnej poistky. Iné ho ponúkajú ako samostatný produkt. Samostatné poistenie na hory je pritom pomerne lacné. Napríklad krytie na víkendovú turistiku pre dve osoby môže stáť zhruba päť eur. Výsledná cena ale závisí od toho, čo všetko nakoniec poistenie na hory kryje.
Ako pri iných poistkách, aj v tomto prípade majú poisťovne stanové podmienky, ktoré musí turista splniť, aby za neho zásah horskej služby preplatili. Poisťovne v prvom rade odporúčajú, aby aj poistení turisti chodili po vyznačených chodníkoch a pri náročnejších výstupoch dodržiavali pokyny horskej služby. Ak si to výstup vyžaduje, mali by mať aj sprievodcu.
Existujú aj konkrétnejšie pravidlá v podobe výluk z poistenia. Ide o presne popísané prípady či okolnosti, pri ktorých poisťovací dom škodu nepreplatí. Objavuje sa tam napríklad zneužitie tiesňového volania tým, že si poistený úmyselne vyžiadal pomoc, ktorá nebola potrebná. Poistka bude turistovi na nič aj v prípade, ak by nedodržal bezpečnostné pokyny alebo pokyny horskej služby. Patrí tam napríklad pohyb v teréne, v ktorom bolo vyhlásené lavínové nebezpečenstvo.
Poistený turista tiež príde o poistné plnenie, ak si nehodu v horách privodil pod vplyvom alkoholu, narkotík alebo iných omamných látok. Pomoc záchranárov sa v niektorých poisťovniach neprepláca ani v prípade, ak chcel klient spáchať samovraždu alebo si naschvál poškodzoval zdravie.
Záchranárska aplikácia
O tom, že problémy na horách môžu zastihnúť v podstate každého, svedčia aj príklady z praxe. Poisťovňa Uniqa napríklad riešila transport klienta vrtuľníkom z vysokohorského terénu kvôli ťažkostiam s dýchaním vo vysokej nadmorskej výške. „Žiaľ, riešili sme aj veľmi tragický prípad pádu zo skaly so smrteľnými následkami a komplikovaným prevozom ľudských pozostatkov,“ hovorí manažérka poistenia osôb Uniqa Eva Trajboldová.
V minulom roku najčastejšie potrebovali turisti pomoc vo Vysokých Tatrách. „Takmer štvrtinu všetkých výjazdov HZS tvoria zablúdenia alebo uviaznutia ľudí v horskom teréne, čo je alarmujúci stav,“ upozorňuje riaditeľ HZS Marek Biskupič. Záchranári pritom tvrdia, že pri horskej turistike je nevyspytateľné najmä počasie, ktoré môže aj pri nenáročnom výstupe spôsobiť problémy.
Záchranárom pri problémoch turistov v horách pomáha aj aplikácia HZS. Presne pre rokom napríklad pomohla štyrom turistom, ktorí boli mimo značeného turistického chodníka a bez potrebného vybavenia. „Na základe ich presnej polohy, ktorú automaticky odoslala aplikácia záchranárom, priletel turistom na pomoc záchranársky vrtuľník,“ hovorí M. Buskupič.
Ďalšia udalosť sa stala počas minuloročného septembra, keď aplikácia pomohla uviaznutým českým horolezcom na severovýchodnej stene Pustej Stráže. Keďže v tejto lokalite je nedostatočný telefónny signál, celá komunikácia prebiehala prostredníctvom chatu.
„Aplikácia takýmto spôsobom v minulom roku pomohla v približne 80-tich prípadoch. Tento rok sme sa webový portál aplikácie rozhodli ešte viac prepracovať. Po novom dokáže prostredníctvom četu zasielať fotografie turistom v núdzi aj operačné stredisko,” hovorí Filip Maleňák z Medical Information Technologies.
Táto funkcionalita môže byť užitočná najmä v situáciách, keď záchranári s turistami pre nedostatočný signál nemôžu komunikovať štandardne a prostredníctvom fotiek im tak lepšie dokážu vysvetliť, ako do ich príchodu postupovať.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému: