Podmienky na získanie nájomného bývania od štátu dostali reálne kontúry. Cez pripomienkovanie totiž prešiel návrh nariadenia vlády z dielne podpredsedu vlády Štefana Holého (Sme rodina). Nariadenie presnejšie určuje, ktoré skupiny žiadateľov budú mať na byty prednostne nárok, aký by mali mať príjem, či ako sa bude počítať výška mesačného nájmu. Štátne nájomné byty sú už zastrešené zákonom, na ktorý bude nariadenie vlády nadväzovať.


Š. Holý už pritom v lete avizoval, že záujem o vstup do rokovaní o výstavbe nájomných bytov na Slovensku prejavili štyri nadnárodné spoločnosti, ktoré by mohli investovať celkovo šesť miliárd eur. „Čiastku 2,1 miliardy až 2,5 miliardy eur sú schopné investovať prakticky okamžite po podpise investičných zmlúv so štátom. Máme tak dostatok prostriedkov na výstavbu zhruba 40-tisíc bytov,“ tvrdil.

Rokovaním s investormi je odôvodnené aj skrátené medzirezortné pripomienkové konanie (MPK) návrhu nariadenia vlády. „Skrátené MPK je potrebné z dôvodu, aby bolo možné čo najskôr pristúpiť k negociovaniu investičných zmlúv,“ píše predkladateľ. Za necelé dva týždne prišlo vyše sto pripomienok, ale iba 17 z nich bolo zásadných. Ak vláda nariadenie schváli, podmienky pre štátne nájomné byty začnú platiť od októbra tohto roka.

Štátne nájomné byty pre zamestnancov štátu

Bývanie môže získať len záujemca, ktorý splní všetky kritériá. Zároveň musí byť dodržaná takzvaná štruktúra nájomcov, ktorú určila Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania. Prenajímateľ bude musieť aspoň desať percent bytov v agentúrou schválenom projekte nájomného bývania poskytnúť zdravotne ťažko postihnutým žiadateľom a dôchodcom.

Ďalších minimálne 40 percent bytov sa má poskytnúť zamestnancom štátneho a verejného sektora. V preferovanej skupine zamestnancov sa spomínajú policajti, príslušníci Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, colníci, profesionálni vojaci, hasiči či horskí záchranári.

Z bytov, ktoré sa poskytnú zamestnancom, musí byť minimálne 20 percent prednostne poskytnutých pracovníkom verejného sektora. Tí ale musia o byt prejaviť záujem najneskôr do jedného mesiaca od zverejnenia ponuky uzatvorením zmluvy o budúcej nájomnej zmluve alebo priamo podpisom nájomnej zmluvy.

Ministerstvo financií ale v rámci zásadných pripomienok žiada, aby úrad Š. Holého ukázal, ako bol určený pomer preferovaných bytov. „Nie je zrejmé, ako boli určené tieto pomery na celkovom objeme štátom podporovaných nájomných bytov a taktiež ani to, prečo ich predkladateľ považuje za najvhodnejší spôsob pre naplnenie cieľov tejto politiky,“ píše ministerstvo financií.

Nariadenie počíta aj s tým, že zvyšné byty môžu získať aj iní záujemcovia, ktorí spĺňajú stanovené kritériá. Žiadateľom sa budú potom priraďovať podľa poradia v takzvanom registri prenajímateľov, v ktorom bude žiadosti evidovať agentúra. Bez ohľadu na poradie sa ale budú pri uzatváraní zmluvy uprednostňovať preferované kategórie zamestnancov.

Ľudia sa môžu v poradí aj prepadnúť. Stane sa to vtedy, ak vlastnia alebo sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v okrese, v ktorom sa zároveň uchádzajú o štátne nájomné byty.

Podľa ministerstva financií by ale nemali byť preferovaní záujemcovia podľa času registrácie, ale s objektívne najväčšou potrebou zvýhodneného nájomného bývania. Štátne nájomné byty by tiež podľa ministerstva nemali získať skupiny ľudí, ktoré si môžu zaobstarať bývanie na komerčnom trhu.

Štátne nájomné byty
Záujem o štátne nájomné byty. (zdroj: Úrad vlády SR)

Minimálny a maximálny príjem žiadateľa

Žiadateľ o štátne nájomné bývanie musí spĺňať podmienky v rámci jeho príjmu. Do úvahy sa zoberú zárobky zo zamestnania či podnikania, z podielu na zisku, dávky z nemocenského, úrazového a garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti, štátny alebo nasporený dôchodok, osobitný a kompenzačný príspevok baníkom, opatrovateľský príspevok, odmena za osobnú asistenciu, príjem prijatý v rámci vyživovacej povinnosti detí, rodičovský príspevok, prídavok na dieťa a doktorandské štipendium.

Ministerstvu práce ale v zozname posudzovaného príjmu chýbajú napríklad predčasný starobný dôchodok, ošetrovné, vyrovnávacia dávka, dôchodok manželky, sociálny dôchodok či príspevok športovému reprezentantovi. Na druhej strane v pripomienkach navrhuje pri zárobkoch nebrať do úvahy príjem z tretieho piliera.

Minimálny mesačný zárobok žiadateľa potom musí byť vyšší ako maximálna výška nájomného bez poplatkov za energie, služby či opravy v bytovom dome. Minimálny príjem sa pritom určí ako rozdiel medzi priemerným čistým mesačným príjmom a životným minimom domácnosti záujemcu o byt. Do výpočtov sa tak zahrnie každý, kto s ním býva.

Priemerné zárobky sa vypočítajú za šesť mesiacov pred podpisom nájomnej zmluvy. Ak má niekto príjem z podnikania či z podielu na zisku, počíta sa príjem za 12 mesiacov dozadu. Výška životného minima domácnosti žiadateľa o byt sa počíta za mesiac pred dátumom podpisu nájomnej zmluvy.

Napríklad ak bude o štátny nájomný byt žiadať manželský pár, ktorý má príjem zo zamestnania a ich spoločný priemerný príjem za šesť mesiacov je 1 600 eur, bude minimálny príjem záujemcu na úrovni približne 1 200 eur.

Nariadenie určuje aj maximálny mesačný príjem domácnosti žiadateľa. Ten nemôže byť po výpočte minimálneho príjmu záujemcu vyšší ako osemnásobok životného minima domácnosti, čo je napríklad pri dvoch manželoch vyše 3 180 eur mesačne.

Agentúra ale podľa nariadenia bude môcť na základe vysokého záujmu o trojizbové a štvorizbové byty dočasne a opakovane uplatňovať znevýhodnenie stratou poradia u tých žiadateľov, ktorých priemerný čistý mesačný príjem je rovný alebo vyšší ako šesťnásobok životného minima domácnosti najviac po dobu jedného roku.

Štátne nájomné byty
Cenová mapa pre štátne nájomné byty. (zdroj: Úrad vlády SR)

Najdrahšie byty v Bratislavskom kraji

Návrh nariadenia vlády definuje aj výpočet maximálnej výšky nájomného podľa vzorca. Ten bude počítať s priemernou ročnou mzdou v danom kraji, počtom izieb, výmerou bytu a stanoveným koeficientom. Úrad Š. Holého už predstavil návrh cenovej mapy. Najdrahšie byty by podľa nej mali byť na západe krajiny. Kým napríklad trojizbový byt v Bratislavskom kraji bude stáť 658 eur mesačne, v Prešovskom to bude 391 eur.

Ceny sú už vrátane odhadovaných servisných poplatkov, energií a príspevku zamestnávateľa. Podľa Š. Holého pri porovnaní mesačného nájmu oproti mesačnej splátke hypotéky, vrátane odhadovaných servisných poplatkov a energií, ľudia vďaka štátnemu nájomnému bývaniu ušetria 33 percent až 62 percent mesačne.

Cenová mapa podľa krajov sa ale nepozdáva ministerstvu financií, ktoré žiada jej rozšírenie na úroveň okresov. „Cenová mapa na úrovni krajov nie je dostatočne reprezentatívna. Medzi jednotlivými okresmi a mestami sú výrazné rozdiely, čo môže viesť k neefektívnemu cenovému stropu, ktorý bude na jednej strane nedostatočný a na druhej strane príliš štedrý,“ tvrdí ministerstvo.

Predbežný reálny záujem o nájomné bývanie prejavilo podľa štatistických výsledkov dotazníka ministerstva práce vyše 3 000 ľudí. Ministerstvo pri zisťovaní záujmu oslovilo 45-tisíc ľudí. Najväčší záujem o nájomné byty prejavili ľudia v hlavnom meste, Prešove, Košiciach, Trenčíne či v Spišskej Novej Vsi. Viac ako polovica záujemcov je zosobášená. Ľudia by chceli najmä dvoj- či trojizbové bytové jednotky.

Štátne nájomné byty
Cenová mapa pre štátne nájomné byty. (zdroj: Úrad vlády SR)

Prečítajte si ďalšie články na túto tému:

(Inzercia)