Ceny potravín, pohonných hmôt či náklady na bývanie stále prudko stúpajú. Podľa údajov Štatistického úradu SR dosiahla v júni tohto roka medziročná inflácia úroveň 13,2 percenta, čo je najvyššia hodnota za posledných 22 rokov. To v praxi znamená, že produkt alebo služba, ktoré napríklad stáli ešte vlani v júni sto eur, dnes stoja viac ako 113 eur.
Cenovka pritom stúpla pri všetkých položkách, ktoré štatistici pozorujú. Potraviny či náklady na bývanie, ktoré spravidla odhryznú väčšiu časť výdavkov, stúpli takmer o 20 percent. Na zdražovanie musela reagovať aj vláda. Doteraz boli prijaté viaceré opatrenia, ktoré by mali ľuďom pomôcť prekonať zložité finančné obdobie.
Kritici ale hovoria, že súčasné opatrenia nie sú adresné alebo dostatočné. Ekonomický portál Finsider preto oslovil piatich odborníkov. Tí v ankete odpovedajú, či a aké opatrenia by mala vláda prijať na zmiernenie dôsledkov prudkého rastu inflácie.
Odborníci v ankete:
- Pavel Škriniar, investičný analytik zo Swiss Life Select Slovensko
- Maroš Ovčarik, finančný analytik a generálny riaditeľ Partners Investments
- Martin Vlachynský, analytik z INESS
- Brigita Schmögnerová, ekonómka a bývalá ministerka financií
- Ľubomír Brath, riaditeľ divízie investícií z Finportalu
Pavel Škriniar, investičný analytik zo Swiss Life Select Slovensko
Akékoľvek opatrenia by mali byť adresné a určené tým, ktorí ich skutočne potrebujú. Príspevok je dobrý nástroj, no je dôležitý pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, ktorých môže doslova zachrániť. Pri skupinách s vyšším príjmom bude príspevok kompenzovať iba diskomfort, čo nie je ohrozujúca záležitosť. Plošné riešenie pre všetkých vo forme príspevkov nie je riešenie, pretože takýto nástroj infláciu netlmí, ale naopak ju podporuje.
Maroš Ovčarik, finančný analytik a generálny riaditeľ Partners Investments
So samotnou infláciou vláda veľa nespraví, pretože viac ako 60 % faktorov, ktoré vplývajú na súčasnú výšku inflácie, sú zahraničné faktory spôsobené hlavne cenami energií a surovín. Vláda však môže pomôcť ľuďom prekonať súčasnú vysokú infláciu riešeniami na pomoc najslabším.
No zatiaľ robí opak, ponúka mega balík, v rámci ktorého veľa peňazí dostanú rodiny, ktoré to nepotrebujú, a málo peňazí dostanú najohrozenejší. Je to škodlivé opatrenie aj preto, že môže spôsobiť ďalšie zvyšovanie inflácie, na ktoré opäť doplatia najchudobnejší. Pomoc najslabším by mala ísť ruka v ruke s opatreniami na podporu podnikateľského prostredia tak, aby aj zamestnávatelia prešli toto obdobie v čo najlepšej kondícii.
Martin Vlachynský, analytik z INESS
Vaša otázka nie je ani tak ekonomická, ako politická. V princípe je to totiž otázka, ako veľmi by mala vláda zvýšiť prerozdeľovanie. Ako ekonóm musím však upozorniť na časté zmätenie pojmov, ktoré sa vo verejnej debate deje. Plošné, alebo takmer plošné opatrenia, ako vidíme v súčasnosti (zvýšené dávky pre všetkých) infláciu nezmiernia, naopak, ešte ju posilnia.
Inflácia je daná množstvom tovarov a služieb v ponuke a množstvom peňazí, ktoré tieto služby „naháňajú“. Pokiaľ sa nezmení ponuková strana (množstvo tovarov a služieb v ponuke), tak platí, že čím viac peňazí, tým vyššia inflácia. Preto zmierňovať dopady inflácie ide len cielenými opatreniami na konkrétne skupiny obyvateľov – samozrejme ale za cenu prerozdeľovania (jednej skupine obyvateľov kúpnu silu zvýšim na úkor inej).
Brigita Schmögnerová, ekonómka a bývalá ministerka financií
Prikladám niekoľko nápadov upravujúcich a doplňujúcich vládne opatrenia. Nevychádzajú zo znižovania príjmovej časti štátneho rozpočtu, ale z jeho výdavkovej časti. Prvým je neodkladať zvyšovanie dôchodkov na 1. 1. 2023. O časť dôchodcovskej inflácie by sa mali zvýšiť dôchodky aspoň od septembra tohto roku. Zvýšenie prídavku na dieťa iba na 30 eur mesačne odráža dlhodobý diskriminačný prístup tejto i predchádzajúcich vlád s evidentne rasovým podtextom. Vytvorila sa chiméra, že Rómovia majú mnoho detí, aby mohli žiť z prídavkov na deti. Prorodinný balíček zvýšeným daňovým bonusom ešte výraznejšie diskriminuje deti nezamestnaných rodičov. Navrhujem výrazne zvýšiť prídavok na dieťa na úkor zvýšenia daňového bonusu.
Zo zákona sa k 1. júlu zvyšuje životné minimum. Podľa zákona z dielne druhej vlády Mikuláša Dzurindu sa životné minimum upravuje o menšie z dvoch čísel, a to o rast príjmov priemernej slovenskej domácnosti a rast životných nákladov najnižšie príjmových domácností. Tieto čísla sú 7,5 a 11,7. Podľa toho rast životného minima porastie iba o 7,5 % z 218, 06 eura na 234,42 eura mesačne. Od životného minima závisia asi dve desiatky sociálnych dávok ako napríklad dávka na bývanie. Navrhujem novelizovať zákon a opakovane zvýšiť životné minimum.
Zo sociálnych dávok, ktoré sú na ňom závislé, výraznejšie zvýšiť príspevok na bývanie. Jednorazová pomoc navrhovaná Eduardom Hegerom a Igorom Matovičom vo výške 500 eur nemôže byť náhradou za zvyšovanie miezd v štátnom a verejnom sektore. Vysoká cenová úroveň už neklesne. Je potrebné ju aspoň čiastočne vyrovnať zvýšením miezd v štátnom a verejnom sektor. Navrhujem dať prednosť zvýšeniu mzdy v školstve a zdravotníctve. (Pozn. redakcie: Vláda a odborári sa medzičasom dohodli na zvýšení miezd v štátnej a verejnej správe. Viac informácií nájdete v tomto článku.)
Ľubomír Brath, riaditeľ divízie investícií z Finportalu
Vláda by určite mala prijať sériu rôznych opatrení na zmiernenie dôsledkov inflácie, aby aktuálne obrovská inflácia nemala taký veľký dopad na peňaženky občanov Slovenskej republiky. Urobiť by tak ale mala účelovými a iba dočasnými opatreniami, ktoré budú adresné a budú mať ekonomické rácio. Protiinflačná pomoc by však nemala byť zneužívaná na naberanie politických bodov ako to urobil s „protiinflačným – prorodinným balíčkom“ Igor Matovič. Prorodinný balík Igora Matoviča je síce dobre myslený a aj veľmi potrebný, avšak nie je protiinflačný. Pomoc by mala ísť len tým rodinám, ktoré ju skutočne potrebujú, cez aktuálne sociálne nástroje ktoré v SR fungujú.
Aktuálny prorodinný balíček z ministerstva financií prinesie práve opačný efekt a povedie iba k zvýšeniu spotreby a teda k ďalšiemu nárastu cien. Odporúčal by som preto vláde využiť na pomoc občanom na zmiernenie dôsledkov inflácie také nástroje, ktoré sú už systémovo zavedené v ekonomike a len by sa dočasne upravili jej parametre. Neboli by teda trvalé, ale boli by iba dočasné a to iba na dobu potrebnú na prekonanie dôsledkov inflácie. Takýmito nástrojmi na zníženie dopadu vysokej miery inflácie je napríklad dočasné zníženie DPH na základné alebo vybrané potraviny, dočasné zníženie DPH na energie a pohonné látky, či zníženie odvodov zo mzdy zamestnancov.
Ďalej sa môže zvýšiť napríklad nezdaniteľný základ dane pre fyzické osoby, alebo zvýšiť životné minimum, či zvýšiť daňový bonus. Zavedením série takýchto dočasných opatrení v kombinácií s úpravou niektorých ekonomických parametrov by sa pomohlo občanom omnoho viac a zároveň by to malo z dlhodobého hľadiska menší dopad na štátnu kasu. Verejné financie by to zaťažilo iba aktuálne nárazovo a nie systematicky a natrvalo.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
