Ak niekto nezaplatí na čas povinné zmluvné poistenie (PZP) a na ceste spôsobí škodu, poisťovňa ju uhradí ako v bežnom prípade. Od vinníka si môže následne pýtať časť alebo celú sumu, ktorú za škody zaplatila. Ide to takzvaný regres. Bývalý riaditeľ Slovenskej kancelárie poisťovateľov (SKP) Imrich Fekete v rozhovore pre Finsider ešte vlani v lete povedal, že právo na regres niektoré poisťovne nadužívajú. „V praxi poznám prípad, keď klient poisťovne bol v omeškaní s platením poistného iba niekoľko dní, spravil v tom čase škodu a poisťovňa od neho vo forme regresu vymáhala celú zaplatenú škodu,“ uviedol v archívnom rozhovore I. Fekete.

Poisťovniam to dovoľuje zákon o PZP. Ten hovorí, že poisťovňa má nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré vyplatila pri škode, ak nebola poistka zaplatená v čase nehody. Advokát Michal Cisarík z advokátskej kancelárie Soukeník – Štrpka vysvetľuje, že tým pádom je nárok poisťovne na regres legitímny. „Z našej praxe v odvetví poistného práva máme skúsenosti, že poisťovne k uplatňovaniu vo väčšine prípadov pristupujú a skutočnosť, či poistné bolo v čase škodovej udalosti uhradené, je jedná zo skutočností, ktoré pri šetrení poistnej udalosti ihneď prešetrujú,“ hovorí M. Cisarík.

Podľa advokáta k vymáhaniu tohto nároku poisťovne nemusia pristúpiť alebo od neho môžu upustiť. „To závisí vždy od okolností konkrétneho prípadu, ale napríklad aj od toho, či klient je dlhoročným klientom poisťovne s dobrou platobnou disciplínou. Zo skúsenosti vieme, že v prípade, ak sa klient nevzdá a poukáže na objektívne okolnosti, prečo nestihol uhradiť včas poistné, prípadne na jeho dlhodobú platobnú disciplínu, niektoré poisťovne sú ochotné pristúpiť k zníženiu regresného nároku, či k jeho upusteniu,“ hovorí s tým, že ľudia by sa na to nemali spoliehať.

Inak sa na regres pozerá konateľ spoločnosti ARBITRA Dalimil Hatok. Jeho firma zastupuje ľudí napríklad pri uplatňovaní škody na zdraví, ktoré vznikli pri dopravnej nehode. Poisťovňa podľa jeho slov používa regres vždy, keď môže. „Je tomu tak i pri omeškaní s platením poistného pri PZP. Poisťovňa neuvádza skutočnú súvislosť medzi omeškaním a vznikom nejakej škody na jej strane. Odvoláva sa len na zákonné znenie, kde má nárok na regres až do plnej výšky uhradeného plnenia,“ tvrdí D. Hatok.

Niektoré poisťovne to podľa neho s regresom „skúšajú“ aj vtedy, keď vedia, že nie sú v práve. „Vystresujú ľudí a často sa nájde niekto, kto tlaku veľkej inštitúcie podľahne. Považujem to ale za veľmi zlú vizitku na trhu a krátkozrakú stratégiu. Riešili sme už aj prešetrenie pokusu o bezdôvodné obohatenia sa,“ vysvetľuje D. Hatok.

Regres si nárokujeme podľa zákona, tvrdia poisťovne

Podľa D. Hatoka sú na trhu asi štyri poisťovne, ktoré si regres pri krátkej dobe omeškania, napríklad v dňoch, neuplatňujú vôbec. Keď je to v týždňoch či mesiacoch, poisťovne podľa neho regres zvyčajne uplatnia. Ako tvrdí, výška regresu závisí od poisťovateľa. Niekto si pýta polovicu škody, iný plnú sumu.

Výška čiastky, ktorú si poisťovňa môže regresovať, nie je nikde jasne vopred stanovená. „Je len na posúdení poisťovne, či a v akej výške si bude regres uplatňovať. Napriek tomu existujú nepísané vnútorne pravidlá, ktoré sa väčšina poisťovní snaží dodržiavať pri uplatňovaní regresu. Pri poistení majetkového typu nie je problém s omeškaním platby, ak v čase poistnej udalosti bola zmluva ešte aktívna. Poisťovňa si stiahne dlžné poistné, prípadnú spoluúčasť a zvyšok poistného plnenia vyplatí poškodenému,“ tvrdí riaditeľ divízie neživotného poistenia spoločnosti Finportal Štefan Fajnor.

Poisťovne, ktoré oslovil Finsider, svorne tvrdia, že pri nároku na regres za škody, ktoré spôsobil neplatič poistky, postupujú podľa zákona.

Allianz – Slovenská poisťovňa vysvetľuje, že si v týchto prípadoch uplatňuje 20-percentný regres z celkového vyplateného poistného plnenia poškodenému. „Ak však poistený zaplatí poistné v deň dopravnej nehody, respektíve poistné je pripísané na účet v deň nehody, vtedy regres neuplatňujeme vôbec,“ uvádza hovorkyňa Allianzu Helena Kanderková. Zároveň potvrdzuje, že v havarijnom či majetkovom poistení v prípade omeškania platenia poistného si regres poisťovňa neuplatňuje, ale dlžné poistné si odpočíta od výsledného poistného plnenia.

regres
Poisťovniam umožňuje zákon, aby si pýtali regres. (Ilustračné foto: Peter Csernák)

Postoj poisťovní tlmočí aj hovorkyňa Generali Katarína Ondra. Podľa jej slov k takýmto prípadom poisťovňa vždy pristupuje individuálne a prihliada na konkrétne okolnosti. „Napríklad v prípade neuhradenia poistného skúmame, aká bolo dohodnutá frekvencia platieb a o aké veľké omeškanie ide. Ak klient platí za poistenie formou mesačných splátok a tie boli v minulosti pravidelne uhrádzané, no z určitých dôvodov na strane klienta došlo k omeškaniu platby, zoberieme túto okolnosť do úvahy,“ tvrdí hovorkyňa.

Na dĺžku doby omeškania sa pozerá aj poisťovňa Uniqa. Jej hovorkyňa Beata Lipšicová tvrdí, že ak si aj poisťovňa regres nárokuje, nikdy nepýta celú zaplatenú škodu a v prípade námietok klienta sa snaží zohľadniť každý prípad individuálne. „Pred uplatnením regresu alebo postihu vyhodnocujeme oprávnenosť týchto nárokov poisťovne a pokiaľ máme za to, že tento nárok poisťovni nevznikol, tak ho samozrejme neuplatníme,“ hovorí B. Lipšicová.

Ak si niekto nemôže dovoliť zaplatiť poistné, mal by sa obrátiť na poisťovňu a dohodnúť si napríklad zmenu frekvencie platenia. Poisťovne okrem toho spravidla zasielajú svojim klientom aj avízo na úhradu poistného dostatočne vopred. „Stáva sa však, že poistený napríklad nenahlási poisťovni novú adresu na doručovanie a avízo sa k nemu nedostane. Preto ak napríklad nemá poistného makléra, ktorý ho na splatnosť poistného, či omeškanie neupozorní, často si na poistné spomenie až v momente, keď spôsobí nehodu,“ dodal advokát M. Cisarík.

Nezavolali políciu, preto zaplatia za škody

Firmy a advokáti, ktorí zastupujú ľudí pri sporoch s poisťovňami, tvrdia, že regres si poisťovacie domy nárokujú aj v iných prípadoch. Pomerne častým prípadom je podľa M. Cisaríka taký, keď bol poistený s ohľadom na výšku škody povinný privolať na miesto dopravnej nehody políciu, ale neurobil to. „Často vznikali situácie, kedy sa škoda na mieste nehody javila ako nízka, avšak až po návšteve poškodeného vozidla v servise sa zistilo, že škoda presahovala zákonnú hranicu, s ktorou bola spojená povinnosť účastníka nehody privolať políciu. V takýchto prípadoch sme klientom pomáhali s komunikáciou s poisťovňou, pričom sme upozorňovali na neoprávnenosť postupu poisťovne,“ tvrdí.

Tento problém sa už legislatívne vyriešil. Bez ohľadu na to, aký je finančný rozsah nehody, sa škodová udalosť rieši bez polície. Zmenila to novela zákona o cestnej premávke, ktorú parlament schválil v máji minulého roka. Po novom sa polícia volá iba k nehodám, pri ktorých sa vodiči na vinníkovi nevedia dohodnúť, niekto šoféroval opitý alebo nadrogovaný, na mieste sú ranení či usmrtení, poškodil sa verejný majetok, alebo z vozidiel vyteká kvapalina. Ešte pred zmenou legislatívy museli vodiči privolať na miesto nehody dopravnú políciu vždy, keď vznikla škoda na majetku vyššia ako 3 990 eur.

Napriek tomu má firma ARBITRA s podobným problémom len nedávnu skúsenosť. Poisťovňa vyzvala na regres účastníka nehody, ktorý spôsobil bežnú nehodu. Podvečer v daždi nedobrzdil a zozadu narazil svojim osobným autom do pred ním spomaľujúceho vozidla. „Nikto sa nezranil, vznikla len majetková škoda, účastníci sa dohodli na zavinení, riadne spísali správu o nehode a všetko štandardne nahlásili. Vinník pre istotu na mieste privolal políciu, poškodenej vodičke poskytol súčinnosť,“ hovorí o prípade z praxe D. Hatok.

Poisťovňa sa po krátkom čase na svojho klienta písomne obrátila s plným regresným nárokom s odôvodnením, že údajne porušil predpisy a na miesto neprivolal políciu. „Vo výzve na úhradu plnenia, ktoré finálne prevyšovalo 8 000 eur, bola poisťovňa neodbytná a nepomohlo ani to, že klient podal vysvetlenie a sťažnosť. Spočiatku sme takému postupu poisťovne ani nechceli veriť, klient skutočne neporušil žiadnu svoju povinnosť. Následne sme aj preukázali, že na akýkoľvek regres nie je právny nárok. Poisťovňa sa následne stiahla a od regresu úplne upustila,“ dodal D. Hatok.